NIE SI PRIHLASENÝ!
Pre zadávanie komentárov sa musíš najskôr prihlásiť, alebo registrovať.
Forum:
Francúzske strediská
31.12.2019 - 21:09
Keď našincovi zíde na um lyžovačka vo Francúzsku, pravdepodobne si najskôr vybaví oblasti ako Val Thorens, Courchevel, Chamonix či Val d’Isère.
Predsa len, zo Slovenska je to už veľmi ďaleko a ak sa už máme vydať týmto smerom, malo by to stáť za to.
Z talianskeho Turína, kde som vtedy študoval, je to však do Serre Chevalier menej ako 2 hodiny, aj keď výber bol ťažký, v podobnej vzdialenosti sa totiž ponúkali aj také chuťovky, ako napr. Val Thorens či Les Deux Alpes.
Serre Chevalier je však najmä samotnými Francúzmi veľmi obľúbeným strediskom. S celkovou dĺžkou zjazdoviek 250km (vo výške 1200-2800m) sa automaticky zaraďuje medzi najväčšie strediská, aj keď vo Francúzsku má v tomto smere mimoriadnu konkurenciu. Nachádza sa v národnom parku Écrins a ponúka aj výhľady na najvyšší masív tejto časti Álp, Barre des Écrins (4102m).
Pridal som odkaz na mapu strediska, nech si môžete pozrieť, o čom píšem:
https://www.serre-chevalier.com/UserFiles/File/PLA...
Bývali sme hneď pri lanovkách vo Villeneuve/La Salle-les-Alpes v centrálnej časti strediska - logisticky bezchybné.
Navštívili sme ho v zlatom týždni okolo Silvestra 2018, čo bolo mierne na škodu.
Nevýhody spočívali v mierne horších podmienkach - v tomto termíne ešte nebolo dosť prírodného snehu a najmä dlhé strmé zjazdovky - “talabfahrty” v dolnej polovici strediska tým veľmi utrpeli.
Severná orientácia svahov v kombinácii s tenšou vrstvou umelého snehu a vysokými teplotami z predošlých dní si vyžiadali svoju daň.
Umelý sneh dovtedy zrejme cez deň mäkkol a v noci mrzol na ľad, lyžovalo sa na tom len ťažko, okamžite sa to vyšúchalo na ľadovú platňu a bol to skôr boj s rovnováhou.
Vyhľadávali sme preto vyššie polohy, kedy sa len dalo.
Som si však takmer istý, že v lepších podmienkach by sa zjazdovky v dolnej časti stali mojimi favoritmi. Predsa len, exkluzívne 4-6 kilometrové čierne v krásnom lese nemôžu byť zlé.
Druhá nevýhoda boli davy ľudí spojené s exponovaným termínom - v miestnych potravinách sa takmer nedalo pohnúť.
Našťastie, stredisko je tak veľké, že bokom od nosných miest sa dali nájsť aj prázdnejšie lanovky.
V časti strediska nad obcou Le Monêtier-les-Bains, ktorá je známa kúpeľmi, je množstvo dobrých zjazdoviek. Odporúčam tie v kotli pod Cibouit, ale s viac snehom budú skvelé aj tie v lese a hore na Yret.
Jazda dlhočiznou fixnou trojsedačkou na najvyšší bod strediska (2800m) pod vrcholom Yret trvá až 17 minút (asi svetový rekord), takže sem choďte radšej oddychovať ku koncu dňa. Výhľady však hľadajte skôr na sedlách Cucumelle a Mea.
V centrálnej časti sme točili najmä skvelé zjazdovky - červenú, hore širokú Cucumelle a čierne na vrchu Eychauda.
Ďalšie dobré miesta sú zjazdovky/freeride pod Clot Gauthier a Serre Chevalier, trasa sa dá vyberať spomedzi množstva “couloirs”.
Pre menej zručných lyžiarov je ideálna oblasť v krásnom údolí medzi Fréjus a sedlom Col Mea so skvelými širokými modrými a zelenými zjazdovkami a tiež vleky nad Grand Alpe, kde sme sa točili posledný deň (na ne jediné sa až tak nečakalo).
Posledný deň ráno sme na naše nemilé prekvapenie zistili, že prakticky všetko nad pásmom lesa (pol strediska) dnes nebude premávať kvôli silnému vetru.
Išli sme do toho aj tak (keď už sme tu), ale tie davy ľudí sa zrazu nemali kam rozptýliť.
Vystáli sme 30 min. rad na jedinú lanovku, ktorá v ten deň z Villeneuve premávala.
Vo väčšine centrálnej časti strediska nás počas celého dňa čakalo presne to isté, tak sme sa len snažili trafiť najmenej preplnené lanovky.
Do časti okolo vrchu Prorel nad mestom Briançon sme sa tak napokon ani nedostali.
Vplyvom počasia a našej zostavy som zďaleka nestihol prejsť všetko, ale určite dosť na to, aby som si urobil názor.
Do “Serre Che” je treba ísť za dobrých podmienok vo februári či marci a mimo prázdnin. Vtedy sa vyrovná najlepším na svete.
Osobitne musím vyzdvihnúť špecialitu strediska v podobe ultradlhých zelených “routes” - kľukatých zjazdoviek do údolia, ideálnych na posledné jazdy, často s krásnym výhľadom.
Zaujímavosť - pre pamätníkov starého “vajca” na Otupnom v Jasnej. Kabínky Aravet a Fréjus sú presne také isté, iba nie sú červené. Lenže Fréjus ide terénom, pri ktorom by som rozhodne preferoval lanovku novšieho dáta.
Je tu aj veľa klasických vlekov poma, ktoré dobre poznáme z našich svahov, keďže slovenská Tatrapoma má licenciu práve od Francúzov.
Gastronómia na svahu - treba si len dobre vybrať, dajú sa tu nájsť lepšie i horšie reštaurácie/bufety. Odporúčam tú na Serre Ratier, kam sme zablúdili, keď nás omrzela predstava zaradiť sa na koniec obrovskej guče ľudí na vedľajšej sedačke, a ešte jednu na Fréjus, kvôli ich terase.
Bonus na záver - La Grave
Ošumelá horská obec v tieni zlovestnej La Meije, mekka freeriderov, ktorá sa však bojí o prežitie, lebo turistov je málo.
Keď stojíte v La Grave, máte nad sebou obrovský masív vrcholu La Meije (3984m), spoza ktorého vykukne slnko len na pár minút denne, aby osvietilo vŕšok, na ktorom stojí miestny kostol. Krásna symbolika - som si istý, že to tam postavili schválne.
Je tu preto mimoriadna zima a len to umocňuje úžasné genius loci tohto zvláštneho miesta.
Jedinečné je najmä to prevýšenie - z 1500 na 3984m. Pridáva k tomu “temnota” z neustáleho tieňa obrovskej hory a dva krásne ľadovce vysoko nad nami.
Ten záber sa udomácnil na pozadí môjho telefónu.
Prirovnať to môžem k pohľadu na Eiger od Grindelwaldu alebo u nás na Malý Kežmarský štít od Zeleného plesa.
Z La Grave ide jediná lanovka, podobnú nájdete málokde. Má skupiny po 5 malých kabín, spojených lanom. Občas na ňu nasadne osamelý vyznávač lyžovania vo voľnom teréne alebo pár turistov, ale v strede týždňa tu takmer nikoho niet. Aj ulica je prázdna. Nádherné miesto, ale ledva na seba zarobí.
Zjazdovky tu nenájdete, každý, kto sa pustí do voľného terénu by mal byť špičkový lyžiar a občas aj horolezec. Večerné rozhovory týchto maníkov v miestnych krčmách musia stáť za to.
Nájdite si niektorý z mnohých krátkych filmov či videí o La Grave a dozviete sa o ich svete viac.
Cesta do La Grave a späť nás previedla cez krásne údolie a priesmyk Col du Lautaret, z ktorého vedie odbočka na slávny Col du Galibier (v zime uzavretý). Týmito miestami viedla aj jedna z tohtoročných horských etáp Tour de France do Valloire.
Hore na ľadovci by však mal byť jeden vlek a priama ratraková linka do susedného Les 2 Alpes, ktoré je opakom La Grave - obrovským ľadovcovým strediskom. Stretávajú sa v obdivuhodných 3534m.
Ísť hore sme nestíhali - hádam nabudúce.
Ceny: 9/10 - Francúzsko má tradične skvelý pomer cena/výkon, na ubytovaní sa dá ušetriť a lístky na 250km zjazdoviek (top sezóna - deň - 51.50€) nie sú oveľa drahšie napr. od Stuhlecku (46€) či Jasnej
Príroda: 8/10 - Pekné, ale málokedy výnimočné. La Grave a okolie je však osobitná kapitola, tam dávam aj 9.5/10
Atmosféra: 7/10 - Ak by som stihol navštíviť mesto Briançon a ďalšie, možno nájdem dôvod pridať, inak tu ale chýba niečo špeciálne, čo cítime napr. v Kitzbüheli, Val Gardene či Chamonix. La Grave je ale špeciálne.
Lyžovačka: 8/10 - Ak by som zažil lepšie podmienky, určite som štedrejší, oceňujem však pestrú paletu zjazdoviek všetkých náročností, dobre rozloženú po celom stredisku a parádny freeride
Vybavenosť: 8/10 - Väčšinu nosných miest obsluhujú nové, rýchle lanovky, nájdeme tu však aj štýlové artefakty tesne pred dožitím. V rámci služieb si treba dobre vybrať a vyhnúť sa horším podnikom či ubytovaniu (aj také tu sú).
Výlet sa uskutočnil počas 5 dní na prelome rokov 2018/2019.
Predsa len, zo Slovenska je to už veľmi ďaleko a ak sa už máme vydať týmto smerom, malo by to stáť za to.
Z talianskeho Turína, kde som vtedy študoval, je to však do Serre Chevalier menej ako 2 hodiny, aj keď výber bol ťažký, v podobnej vzdialenosti sa totiž ponúkali aj také chuťovky, ako napr. Val Thorens či Les Deux Alpes.
Serre Chevalier je však najmä samotnými Francúzmi veľmi obľúbeným strediskom. S celkovou dĺžkou zjazdoviek 250km (vo výške 1200-2800m) sa automaticky zaraďuje medzi najväčšie strediská, aj keď vo Francúzsku má v tomto smere mimoriadnu konkurenciu. Nachádza sa v národnom parku Écrins a ponúka aj výhľady na najvyšší masív tejto časti Álp, Barre des Écrins (4102m).
Pridal som odkaz na mapu strediska, nech si môžete pozrieť, o čom píšem:
https://www.serre-chevalier.com/UserFiles/File/PLA...
Bývali sme hneď pri lanovkách vo Villeneuve/La Salle-les-Alpes v centrálnej časti strediska - logisticky bezchybné.
Navštívili sme ho v zlatom týždni okolo Silvestra 2018, čo bolo mierne na škodu.
Nevýhody spočívali v mierne horších podmienkach - v tomto termíne ešte nebolo dosť prírodného snehu a najmä dlhé strmé zjazdovky - “talabfahrty” v dolnej polovici strediska tým veľmi utrpeli.
Severná orientácia svahov v kombinácii s tenšou vrstvou umelého snehu a vysokými teplotami z predošlých dní si vyžiadali svoju daň.
Umelý sneh dovtedy zrejme cez deň mäkkol a v noci mrzol na ľad, lyžovalo sa na tom len ťažko, okamžite sa to vyšúchalo na ľadovú platňu a bol to skôr boj s rovnováhou.
Vyhľadávali sme preto vyššie polohy, kedy sa len dalo.
Som si však takmer istý, že v lepších podmienkach by sa zjazdovky v dolnej časti stali mojimi favoritmi. Predsa len, exkluzívne 4-6 kilometrové čierne v krásnom lese nemôžu byť zlé.
Druhá nevýhoda boli davy ľudí spojené s exponovaným termínom - v miestnych potravinách sa takmer nedalo pohnúť.
Našťastie, stredisko je tak veľké, že bokom od nosných miest sa dali nájsť aj prázdnejšie lanovky.
V časti strediska nad obcou Le Monêtier-les-Bains, ktorá je známa kúpeľmi, je množstvo dobrých zjazdoviek. Odporúčam tie v kotli pod Cibouit, ale s viac snehom budú skvelé aj tie v lese a hore na Yret.
Jazda dlhočiznou fixnou trojsedačkou na najvyšší bod strediska (2800m) pod vrcholom Yret trvá až 17 minút (asi svetový rekord), takže sem choďte radšej oddychovať ku koncu dňa. Výhľady však hľadajte skôr na sedlách Cucumelle a Mea.
V centrálnej časti sme točili najmä skvelé zjazdovky - červenú, hore širokú Cucumelle a čierne na vrchu Eychauda.
Ďalšie dobré miesta sú zjazdovky/freeride pod Clot Gauthier a Serre Chevalier, trasa sa dá vyberať spomedzi množstva “couloirs”.
Pre menej zručných lyžiarov je ideálna oblasť v krásnom údolí medzi Fréjus a sedlom Col Mea so skvelými širokými modrými a zelenými zjazdovkami a tiež vleky nad Grand Alpe, kde sme sa točili posledný deň (na ne jediné sa až tak nečakalo).
Posledný deň ráno sme na naše nemilé prekvapenie zistili, že prakticky všetko nad pásmom lesa (pol strediska) dnes nebude premávať kvôli silnému vetru.
Išli sme do toho aj tak (keď už sme tu), ale tie davy ľudí sa zrazu nemali kam rozptýliť.
Vystáli sme 30 min. rad na jedinú lanovku, ktorá v ten deň z Villeneuve premávala.
Vo väčšine centrálnej časti strediska nás počas celého dňa čakalo presne to isté, tak sme sa len snažili trafiť najmenej preplnené lanovky.
Do časti okolo vrchu Prorel nad mestom Briançon sme sa tak napokon ani nedostali.
Vplyvom počasia a našej zostavy som zďaleka nestihol prejsť všetko, ale určite dosť na to, aby som si urobil názor.
Do “Serre Che” je treba ísť za dobrých podmienok vo februári či marci a mimo prázdnin. Vtedy sa vyrovná najlepším na svete.
Osobitne musím vyzdvihnúť špecialitu strediska v podobe ultradlhých zelených “routes” - kľukatých zjazdoviek do údolia, ideálnych na posledné jazdy, často s krásnym výhľadom.
Zaujímavosť - pre pamätníkov starého “vajca” na Otupnom v Jasnej. Kabínky Aravet a Fréjus sú presne také isté, iba nie sú červené. Lenže Fréjus ide terénom, pri ktorom by som rozhodne preferoval lanovku novšieho dáta.
Je tu aj veľa klasických vlekov poma, ktoré dobre poznáme z našich svahov, keďže slovenská Tatrapoma má licenciu práve od Francúzov.
Gastronómia na svahu - treba si len dobre vybrať, dajú sa tu nájsť lepšie i horšie reštaurácie/bufety. Odporúčam tú na Serre Ratier, kam sme zablúdili, keď nás omrzela predstava zaradiť sa na koniec obrovskej guče ľudí na vedľajšej sedačke, a ešte jednu na Fréjus, kvôli ich terase.
Bonus na záver - La Grave
Ošumelá horská obec v tieni zlovestnej La Meije, mekka freeriderov, ktorá sa však bojí o prežitie, lebo turistov je málo.
Keď stojíte v La Grave, máte nad sebou obrovský masív vrcholu La Meije (3984m), spoza ktorého vykukne slnko len na pár minút denne, aby osvietilo vŕšok, na ktorom stojí miestny kostol. Krásna symbolika - som si istý, že to tam postavili schválne.
Je tu preto mimoriadna zima a len to umocňuje úžasné genius loci tohto zvláštneho miesta.
Jedinečné je najmä to prevýšenie - z 1500 na 3984m. Pridáva k tomu “temnota” z neustáleho tieňa obrovskej hory a dva krásne ľadovce vysoko nad nami.
Ten záber sa udomácnil na pozadí môjho telefónu.
Prirovnať to môžem k pohľadu na Eiger od Grindelwaldu alebo u nás na Malý Kežmarský štít od Zeleného plesa.
Z La Grave ide jediná lanovka, podobnú nájdete málokde. Má skupiny po 5 malých kabín, spojených lanom. Občas na ňu nasadne osamelý vyznávač lyžovania vo voľnom teréne alebo pár turistov, ale v strede týždňa tu takmer nikoho niet. Aj ulica je prázdna. Nádherné miesto, ale ledva na seba zarobí.
Zjazdovky tu nenájdete, každý, kto sa pustí do voľného terénu by mal byť špičkový lyžiar a občas aj horolezec. Večerné rozhovory týchto maníkov v miestnych krčmách musia stáť za to.
Nájdite si niektorý z mnohých krátkych filmov či videí o La Grave a dozviete sa o ich svete viac.
Cesta do La Grave a späť nás previedla cez krásne údolie a priesmyk Col du Lautaret, z ktorého vedie odbočka na slávny Col du Galibier (v zime uzavretý). Týmito miestami viedla aj jedna z tohtoročných horských etáp Tour de France do Valloire.
Hore na ľadovci by však mal byť jeden vlek a priama ratraková linka do susedného Les 2 Alpes, ktoré je opakom La Grave - obrovským ľadovcovým strediskom. Stretávajú sa v obdivuhodných 3534m.
Ísť hore sme nestíhali - hádam nabudúce.
Ceny: 9/10 - Francúzsko má tradične skvelý pomer cena/výkon, na ubytovaní sa dá ušetriť a lístky na 250km zjazdoviek (top sezóna - deň - 51.50€) nie sú oveľa drahšie napr. od Stuhlecku (46€) či Jasnej
Príroda: 8/10 - Pekné, ale málokedy výnimočné. La Grave a okolie je však osobitná kapitola, tam dávam aj 9.5/10
Atmosféra: 7/10 - Ak by som stihol navštíviť mesto Briançon a ďalšie, možno nájdem dôvod pridať, inak tu ale chýba niečo špeciálne, čo cítime napr. v Kitzbüheli, Val Gardene či Chamonix. La Grave je ale špeciálne.
Lyžovačka: 8/10 - Ak by som zažil lepšie podmienky, určite som štedrejší, oceňujem však pestrú paletu zjazdoviek všetkých náročností, dobre rozloženú po celom stredisku a parádny freeride
Vybavenosť: 8/10 - Väčšinu nosných miest obsluhujú nové, rýchle lanovky, nájdeme tu však aj štýlové artefakty tesne pred dožitím. V rámci služieb si treba dobre vybrať a vyhnúť sa horším podnikom či ubytovaniu (aj také tu sú).
Výlet sa uskutočnil počas 5 dní na prelome rokov 2018/2019.
NIE SI PRIHLÁSENÝ!
Pre zadávanie príspevkov, alebo komentárov sa musíš najskôr prihlásiť, alebo zaregistrovať.Nacitavam...