NIE SI PRIHLASENÝ!
Pre zadávanie komentárov sa musíš najskôr prihlásiť, alebo registrovať.
Forum:
Ostatné svetové strediská
22.03.2018 - 22:34
Jazdenie na Ukrajine - Dragobrat
Ahojte, pridávam report z nie práve tradičného miesta na jazdenie. Snáď to spestrí toto fórum. Bol som sa tri dni povoziť na Ukrajine, konkrétne v stredisku Dragobrat. Nešlo však o klasické jazdenie na vlekoch, ale o ratrakové vývozy a freeride. Dalo by sa toho písať veľa, skúsim to skrátiť. Stredisko je vzdialené z Košíc cca 330km, ale čas strávený v aute je vyše 6 hodín.
Prechod hraníc, Ukrajina nie je EU, tak som potreboval pas a dlhšie čakanie. Nakoniec som to stihol do cca 45 min, čo je príjemný čas. Pravidelne sa čakáva aj 4 hodiny. Hranice za mnou, diery pod kolesami. Katastrofálne komunikácie, hlavne keď sa chcete vyhnúť väčším hraničným prechodom s dlhšou čakacou dobou. Obrovské diery po celej šírke, bez možnosti vyhnúť sa nim.
Príchod pod stredisko. Cca 10 km od strediska je posledná dedina, kde sa dá nechať auto. Hore sa vlastným autom nedostanete. Zabudnite na X5, X6, Tuareg alebo hocičo normálne. Tu jazdia len UAZ-i a GAZ-66. V dedine nasnežené cca 1,5 metra, obrovské kolaje v horskej ceste do strediska. Objednávame si terénny taxík a štveráme sa hore. Ďalší zážitok.
Stredisko je v rozľahlom a členitom údolíčku. V čase našej návštevy padlo cca 120 cm snehu za dva dni. Všetko zasnežené. Vleky sú staršie, niektoré Dopelmayer a ďalšie iných výrobcov. Dve dvojsedačky a viacero pom a kotiev. Lístky sa predávajú na jazdy. Ceny okolo 1,20€ jedna jazda. Zjazdovky sú upravované len z časti. Keďže v stredisku nejazdí veľa ľudí, v dobrom stave vydržia až do popoludňajších hodín. Stredisko je najvyššie položeným v Ukrajine, najbližšia hora je Stog (1707 m n.m.). Počas mojej návštevy viacero vlekov nefungovalo. Jazdenie na vlekoch je skorej návratom do ďalekej minulosti, ako niečím príjemným. Zjazdovky sú skorej modré a červené. Umelé zasnežovanie nemajú a podľa toho čo som videl, ani nepotrebujú. Sezóna trvá do mája.
Čo je však zaujímavé je možnosť zviesť sa ratrakom do freeride terénov. Spolu s horským vodcom a skupinou ďalších cca 15 jazdcov sme denne absolvovali 12 vývozov a zjazdov v bližších a vzdialenejších freeride terénoch. Zaujímavé bolo, že ratrak Kassbohrer PB 280DW pochádzal zo slovenského strediska Krpáčovo. Terény nie sú moc veľké a exponované, skorej také väčšie Donovaly. Sú však dosť lavinózne. O horskej službe, záchranných vrtuľníkoch, psoch a kvalitne vybavených horských záchranných zložkách som nepočul a ani som ich nevidel. Čo sa týka jazdenia vo voľnom teréne, povedal by som, že je určené začínajúcim freeriderom alebo menej skúseným. Prirovnal by som to k jazdeniu v dlhšej Májovke na Chopku.
Možností ubytovania je veľa. Všetko však podobného štýlu. Najlepšie si všetky zásoby doniesť zo sebou, ceny v miestnom obchode sú 2x vyššie ako v bežných potravinách. Ceny jedla a pitia boli v chate kde som býval ja príjemné. Čapované pivo 0,5L za cca 1€, jedlo okolo 2€. Určite sú tu však aj drahšie reštaurácie a pohostinstvá.
Určite treba zažiť takýto výlet, ale druhý krát by som sa tam asi nevrátil. Skúsenosť však zaujímavá.
Prechod hraníc, Ukrajina nie je EU, tak som potreboval pas a dlhšie čakanie. Nakoniec som to stihol do cca 45 min, čo je príjemný čas. Pravidelne sa čakáva aj 4 hodiny. Hranice za mnou, diery pod kolesami. Katastrofálne komunikácie, hlavne keď sa chcete vyhnúť väčším hraničným prechodom s dlhšou čakacou dobou. Obrovské diery po celej šírke, bez možnosti vyhnúť sa nim.
Príchod pod stredisko. Cca 10 km od strediska je posledná dedina, kde sa dá nechať auto. Hore sa vlastným autom nedostanete. Zabudnite na X5, X6, Tuareg alebo hocičo normálne. Tu jazdia len UAZ-i a GAZ-66. V dedine nasnežené cca 1,5 metra, obrovské kolaje v horskej ceste do strediska. Objednávame si terénny taxík a štveráme sa hore. Ďalší zážitok.
Stredisko je v rozľahlom a členitom údolíčku. V čase našej návštevy padlo cca 120 cm snehu za dva dni. Všetko zasnežené. Vleky sú staršie, niektoré Dopelmayer a ďalšie iných výrobcov. Dve dvojsedačky a viacero pom a kotiev. Lístky sa predávajú na jazdy. Ceny okolo 1,20€ jedna jazda. Zjazdovky sú upravované len z časti. Keďže v stredisku nejazdí veľa ľudí, v dobrom stave vydržia až do popoludňajších hodín. Stredisko je najvyššie položeným v Ukrajine, najbližšia hora je Stog (1707 m n.m.). Počas mojej návštevy viacero vlekov nefungovalo. Jazdenie na vlekoch je skorej návratom do ďalekej minulosti, ako niečím príjemným. Zjazdovky sú skorej modré a červené. Umelé zasnežovanie nemajú a podľa toho čo som videl, ani nepotrebujú. Sezóna trvá do mája.
Čo je však zaujímavé je možnosť zviesť sa ratrakom do freeride terénov. Spolu s horským vodcom a skupinou ďalších cca 15 jazdcov sme denne absolvovali 12 vývozov a zjazdov v bližších a vzdialenejších freeride terénoch. Zaujímavé bolo, že ratrak Kassbohrer PB 280DW pochádzal zo slovenského strediska Krpáčovo. Terény nie sú moc veľké a exponované, skorej také väčšie Donovaly. Sú však dosť lavinózne. O horskej službe, záchranných vrtuľníkoch, psoch a kvalitne vybavených horských záchranných zložkách som nepočul a ani som ich nevidel. Čo sa týka jazdenia vo voľnom teréne, povedal by som, že je určené začínajúcim freeriderom alebo menej skúseným. Prirovnal by som to k jazdeniu v dlhšej Májovke na Chopku.
Možností ubytovania je veľa. Všetko však podobného štýlu. Najlepšie si všetky zásoby doniesť zo sebou, ceny v miestnom obchode sú 2x vyššie ako v bežných potravinách. Ceny jedla a pitia boli v chate kde som býval ja príjemné. Čapované pivo 0,5L za cca 1€, jedlo okolo 2€. Určite sú tu však aj drahšie reštaurácie a pohostinstvá.
Určite treba zažiť takýto výlet, ale druhý krát by som sa tam asi nevrátil. Skúsenosť však zaujímavá.
Nacitavam...