NIE SI PRIHLASENÝ!

Otvorenie tohtoročnej sezóny bolo u mňa na Molltalerskom ľadovci, ak sa to ešte ľadovcom dá nazvať. Bývali sme vo Flattachu od stredy 27.11 do nedele 1.12.2024. Hlavným dôvodom tripu bola kúpa rodinného superskipasu do Dolomitov a potom samozrejme "načať" aj gopass sezónku.
Prvý deň (28.11.) bol vlastne posledný deň na kúpu family superskipasu za výhodnejšiu cenu, tak doobeda som túto povinnosť vybavil a 12.30 som sa už viezol podzemným tunelom celkom sám hore do strediska. Naši mladí práve hore končili a cekom si pochvaľovali. Končili ale preto, lebo sa zatiahlo a začalo posnežievať. Keď som sa dostal hore, už sa aj viditeľnosť zhoršovala a s hmlou a týmto zvláštnym difúznym svetlom nie som kamarát. Vydržal som to asi do pol tretej, ale to už boli jazdy "na pogrcanie". Asi to poznáte, keď človek nevie či ide on, alebo zem pod jeho nohami. Tak už len káva v hore v Eissee aby som si skrátil čakanie na skibus .
Druhý deň (29.11) ráno vyzeralo pri ubytku pekne, slniečko svietilo aj skoro prázdny skibus išiel hore načas. Keď sme hore vystúpili lanovkári nás hneď aj otočili. Pre zlé počasie celý deň zatvorené. A pritom ani tu dole by to nikto nepovedal že hore je biele peklo. Pôvodne sme sa chceli už v sobotu vracať domov, ale predpoveď na víkend bola priaznivá tak sme si jednu noc pridali.
Tretí deň(30.11.) to už bolo počasie ako sa patrí a tomu aj zodpovedal počet ľudí v stredisku. Prvý skibus ani nezastavil,ale za 15min išiel za ním aj druhý.
Konečne som videl kde som predvčerom lyžoval. V prevádzke boli vlastne len dve zjazdovky a zodpovedali snehovým podmienkam aj počtu ľudí. Prírodného snehu málo a ľudí na rakúske pomery veľa. Príjazd od šesťsedačky k zjazdovke časom vyšúchané koryto a vrchná strmšia časť veľká šmykľavá platňa. A tých bolo na zjazdovke neúrekom. Lyže som mal po minulej zime vyservisované, takže som s tým nemal až taký problém ako tí plúžiaci , ktorých zastavili až kopy nahrnutého snehu prípadne ozembuch. Inak v ten deň tam bol 2x vrtulník pre úrazy. Druhá zjazdovka pri dvojsedačke bola na tom podobne. Doobeda ale za mňa celkom fajn, ale poobede bolo tých ľadových platní už celkom dosť. Zjazdovku dolu k spodnej stanici kabínkovej lanovky stále zasnežovali. Oficiálne bola zatvorená , ale videl som odvážlivca čo sa po nej vydal dolu.
Posledný deň bolo najlepšie. Ľudí o trošku menej a zjazdovka dolu ku kabínke bola prebehnutá ratrakmi. Stále bola oficiálne zatvorená, ale odvážlivcov už bolo celkom dosť. Nakoniec tam začalo chodiť čoraz viac ľudí, tak som to skúsil a nemala chybu. Bola vysnežená v užšom profile ako obyčajne a na pravej strane chýbali tyče vyznačujúce okraj zjazdovky, čo bol asi dôvod prečo ju oficiálne neotvorili. Ale okolo obeda zmizla aj cedula "gesperrt" , tak sme si tu dali
pár jázd . O 13.00 tunelom dolu a smer domovina.
Záverom:_Spojili sme príjemné s užitočným. A cítili sme sa skoro ako v Jasnej. Celkom dosť ľudí, občas ľadové platne a nemčinu bolo počuť len zriedka.
Víkendové krásne počasie však vylepšilo celkový dojem a aj čerstvo otvorená zjazdovka.