NIE SI PRIHLASENÝ!
Pre zadávanie komentárov sa musíš najskôr prihlásiť, alebo registrovať.
Forum:
Rakúske strediská
25.01.2020 - 22:20
Dobrý večer všetkým. Objavil som toto fórum a aj keď nie som celkovo veľmi aktívnym prispievateľom do internetových fór, tu urobím výnimku (máte to tu pekné :-).
Dovolím si pridať náš posledný rodinný lyžiarsky zážitok. Keďže som pôvodom z Tatier, zaujala ma možnosť vyskúšať stredisko Ankogel (keď už si to môžem nabiť na gopass).
Máme 11 ročnú dcéru a 1,5 ročného syna, tak som sa trochu obával tých skoro 800 km. Ale s prenocovaním v BA to dal bravúrne (skoro celú cestu prespal).
Z dvoch stredísk (Ankogel vs. Moltaler) sme zvolili jednoduchšiu variantu, keďže lyžovalo iba pol rodiny, tak aby sme neboli zase celý deň na svahu. Ubytovanie v hoteli Kartnerhof (na odporúčanie známych) bolo skvelé. Veľmi jednoduché, na Rakúsko dosť lacné, ale čisté a slušné. Chýbala nám jedine v recenziách ospevovaná frau Helga, ktorá išla od 1. decembra do dôchodku :-) Miesto nej na recepcii mladý pán z HU, ktorý vedel po nemecky menej než ja.
Samotná lyžovačka bola vynikajúca. Prispelo k tomu perfektné slnečné počasie, termín tesne po prázdninách, málo ľudí, upravené zjazdovky, ktoré sme mali takmer celé pre seba. Zlyžovať z 2600 do 1200m na jeden šup bez vrážania do množstva ľudí je zážitok. Kto hľadá stredisko s množstvom zázemia, apres ski barov či nočným životom, tu si na svoje nepríde. Kto však chce pohodu, lyžovačku bez hrajúcich ampliónov, malé horské mestečko z pôvodnou aplskou atmosférou, večerné ticho a krásny ranný východ slnka, vrelo odporúčam. K cene sa dôveryhodne asi nevyjadrím, pretože toho nemám schodené po Rakúsku toľko, aby som to vedel porovnať. Viem ale, že za ten pokoj by som tie peniaze dal rád aj nabudúce (koľký paradox - u nás platí, že čím vás je na svahu viac, tým si viac za túto exkluzívnu tlačenicu priplatíte :-).
Keď niekam idem, rád hľadám pre spiatočnú cestu novú trasu. Príjemnou bodkou za touto lyžovačkou bola cesta autovlakom cez tunel priamo z Mallnitz do Bockstein. Geniálne jednoduché "nalodenie",obrovský zážitok pre deti a za 12 minút ste na severnej strane, kam by ste po ceste išli hodinu. Potom ešte zastávka pri Salzburgu a výlet na Untersberg lanovkou s prevýšením 1320m. Nádherná 360 stupňová panoráma pri tomto počasí stála aj za tie nemalé peniažky.
A potom už cesta späť, tentokrát bez problémov až do Tatier.
Na záver len jedna poznámka - aj keď paradoxne vo vlastníctve tej istej TMR, je pre mňa toto stredisko dôkazom, že sa to dá aj v inom duchu, ako sa to snažia urobiť v Tatrách. Z Tatier nikdy nevznikne obrovské supermoderné stredisko, ako by si to predstavovali. Nie je tam na to priestor, je tam národný park a komplikované klimatické podmienky. Ale ak by Tatrám vrátili pôvodného ducha jednoduchosti, ktorý tu desaťročia bol, verím, že by boli omnoho lákavejšie a ubudlo by veľa konfliktov, ktoré tam momentálne vládnu.
Na záver ešte zopár fotiek.
Dovolím si pridať náš posledný rodinný lyžiarsky zážitok. Keďže som pôvodom z Tatier, zaujala ma možnosť vyskúšať stredisko Ankogel (keď už si to môžem nabiť na gopass).
Máme 11 ročnú dcéru a 1,5 ročného syna, tak som sa trochu obával tých skoro 800 km. Ale s prenocovaním v BA to dal bravúrne (skoro celú cestu prespal).
Z dvoch stredísk (Ankogel vs. Moltaler) sme zvolili jednoduchšiu variantu, keďže lyžovalo iba pol rodiny, tak aby sme neboli zase celý deň na svahu. Ubytovanie v hoteli Kartnerhof (na odporúčanie známych) bolo skvelé. Veľmi jednoduché, na Rakúsko dosť lacné, ale čisté a slušné. Chýbala nám jedine v recenziách ospevovaná frau Helga, ktorá išla od 1. decembra do dôchodku :-) Miesto nej na recepcii mladý pán z HU, ktorý vedel po nemecky menej než ja.
Samotná lyžovačka bola vynikajúca. Prispelo k tomu perfektné slnečné počasie, termín tesne po prázdninách, málo ľudí, upravené zjazdovky, ktoré sme mali takmer celé pre seba. Zlyžovať z 2600 do 1200m na jeden šup bez vrážania do množstva ľudí je zážitok. Kto hľadá stredisko s množstvom zázemia, apres ski barov či nočným životom, tu si na svoje nepríde. Kto však chce pohodu, lyžovačku bez hrajúcich ampliónov, malé horské mestečko z pôvodnou aplskou atmosférou, večerné ticho a krásny ranný východ slnka, vrelo odporúčam. K cene sa dôveryhodne asi nevyjadrím, pretože toho nemám schodené po Rakúsku toľko, aby som to vedel porovnať. Viem ale, že za ten pokoj by som tie peniaze dal rád aj nabudúce (koľký paradox - u nás platí, že čím vás je na svahu viac, tým si viac za túto exkluzívnu tlačenicu priplatíte :-).
Keď niekam idem, rád hľadám pre spiatočnú cestu novú trasu. Príjemnou bodkou za touto lyžovačkou bola cesta autovlakom cez tunel priamo z Mallnitz do Bockstein. Geniálne jednoduché "nalodenie",obrovský zážitok pre deti a za 12 minút ste na severnej strane, kam by ste po ceste išli hodinu. Potom ešte zastávka pri Salzburgu a výlet na Untersberg lanovkou s prevýšením 1320m. Nádherná 360 stupňová panoráma pri tomto počasí stála aj za tie nemalé peniažky.
A potom už cesta späť, tentokrát bez problémov až do Tatier.
Na záver len jedna poznámka - aj keď paradoxne vo vlastníctve tej istej TMR, je pre mňa toto stredisko dôkazom, že sa to dá aj v inom duchu, ako sa to snažia urobiť v Tatrách. Z Tatier nikdy nevznikne obrovské supermoderné stredisko, ako by si to predstavovali. Nie je tam na to priestor, je tam národný park a komplikované klimatické podmienky. Ale ak by Tatrám vrátili pôvodného ducha jednoduchosti, ktorý tu desaťročia bol, verím, že by boli omnoho lákavejšie a ubudlo by veľa konfliktov, ktoré tam momentálne vládnu.
Na záver ešte zopár fotiek.
NIE SI PRIHLÁSENÝ!
Pre zadávanie príspevkov, alebo komentárov sa musíš najskôr prihlásiť, alebo zaregistrovať.Nacitavam...