NIE SI PRIHLASENÝ!

Dobry den, sme športový klub ktorý sa rozhodol obnoviť areál mládežníckych mostíkov na Králikoch na výchovu našich zverencov v žiackych kategóriach.
posledné preteky sa tam mali konať v r. 2004 potom areál upadal. Od Novembra 2020 ho svojpomocne zveľadujeme, menší mostík K20 bol funkčný už počas zimy 2020 . Ak by niekto našiel fotodokumentaciu k tymto menšim mostíkom v dedine poslite nam ich prosim info@kpsl.sk

Veríme, že tento areál si zaslúži druhú šancu a budeme ho nadalej zveladovať.

k našej práci s mládežou viac na FB: @KPSLSK , obnova športoviska @lietajucekraliky

ad deti - nedavno somsa flakal na ruzine, na folkmarskej strane v lokalite diery je vlek na krasnej lucke s vyhladom na sivec a rameno ruzina.. fungoval zevraj naposledy pred cca 15r a udajne patril pod pozemne stavby ktore tam mali chatu..

Pri dnešných potulkách som narazil na vlek, na ktorom som sa lyžoval pre 35 rokmi. Áno, znie to hrozne dávno. Mal som osem. Jediný krát v živote som sa tam lyžoval. Nikdy viac. Mal som paranoju z tohoto vleku. Strašne kopal, pri štarte vynášal meter do vzduchu. Jednoducho hrôza. Strmý severný svah s metrovými bubnami. Ratrak a ani žiadna úprava zjazdovky nebola. A čo bolo najhoršie, tento vlek je postavený tak, že sa tam autom nedá prísť. V zemi nikoho. Jednoducho šľapačka na pešo pol kilometra, možno viac. Či zvrchu, čo zospodu. Žiadne parkovisko. V lete sa ako tak k nemu autom dá. Ale v zime, keď pred 30 rokmi bývalo veľa snehu, autom nehrozilo.
A už si nepamätám či tam bol nejaký bufet, či koľko stál lístok.

Poznáte to miesto? Skúste hádať....

Moc pěkné video:
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15380/259096#...

Lysá Hora dnes se ženou takové ťapkáni v málo sněhu. Dole jsem musel nést lyže své i od ženy,snad bude líp.

Pekno- smutný článok o úpadku lyžiarskych stredísk na východe:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22562497/vleky-z-kr...
Ešte že som niektoré stihol navštíviť. Prajem týmto nadšencom veľa zdravia a zdaru.

https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/7804-Stavba...

Dnešnú cestu cez Liptovské Revúce sme využili na návštevu niekdajšieho lyžiarskeho strediska Park Snow Liptovské Revúce. Stredisko spí hlbokým spánkom, z ktorého sa bude ťažké prebudiť. S hrdzavejúcimi ratrakmi a vlekmi kontrastuje už pomerne dlhé roky vybudovaný hotel-penzión, ktorý sa svojho otvorenia nedočkal. Škoda...

Čítaj: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/556512-koll...

Ahojte, ako som sľúbil, prinášam ďalší príspevok, mám ich celkom dosť čo som teraz ponavštevoval, ale mne sa nechce veľmi písať. Každopádne, tentokrát je to stredisko Medvedica Malachov, ktoré už cca viac ako 5 rokov je mimo prevádzky. K tomuto stredisku sa viažu moje mladé časy, nakoľko som sa tu učil lyžovať, ale to už je 26 rokov dozadu a to tam bol iný vlek strčený vzadu, lebo si pamätám, že sme vždy ráno na trening k nemu šlapali 20 minut. - je označený aj na mape a označil som ho aj v Gmaps modrou farbou, či tam reálne ešte stojí to neviem, nebol som tam.

K samostnému stredisku - fungovalo ešte veľmi dávno, potom v roku neviem ktorom ho zrekonštruovali - postavili repasovaný doplík, vybudovali umelé zasnežovanie, umelé osvetlenie a začali stavať penzion. Pár krát som tam po tejto rekonštrukcii bol večer polyžovať, ale už v tom čase som chodil lyžovať do iných väčších stredísk v okolí. Čo ma zaujalo v tomto stredisku bol fakt, že ten doplík išiel v jednej časti, bolo to už skôr na jeho vrchu dole kopcom, proste vytiahol vás tou strminou a potom cca 50-100 metrov mierne dole kopcom a zase do kopca. Zjazdovka dlhá ani nie kilometer, proste niečo pre rekreačných lyžiarov, alebo na to večerné lyžovanie po práci. Stredisko malo smelé plány, minule som niekde čítal ale link som už nenašiel, chceli tam postaviť aj fixnú štvorsedačku a nejaký nový vlek. Každopádne sa tak nestalo a už ani nikdy asi nestane. Fotky som robil začiatkom apríla, a akurát niekto odkúpil ten rozostavaný penzion a ide z roho urobiť byty. Čo sa dalo odviezli, rozložili - napr jeden ratrak vraj skončil v stredisku Selce Čachovo ( o tom report prinesiem v blízkej dobe) a ten druhý tam chátra.

V priložených fotkách je aj mapa strediska, kde je tá lanovka zakreslená, ja som ešte doplnil svoju
- modrou farbou je vlek, na ktorom som sa učil lyžovať
- červenou je ten doplík
- žltou sú vleky, ktoré tam boli historicky v minulosti a nikdy neboli v pojazde, aspon v časoch ked som sa učil lyžovať alebo po rekonštrukcii
- hnedou boli plánovaná 4 sedačka a druhý vlek ( tiež doplík)

A ak som sa niekde pomýlil, tak sa ospravedlňujem niesom odborník na vleky je to skôr voľný čas s spoznávanie rodného kraja.

Najbližšie sa pozrieme do fungujúceho strediska z môjho okolia

Ahojte, ako som sľúbil, prinášam ďalší príspevok, mám ich celkom dosť čo som teraz ponavštevoval, ale mne sa nechce veľmi písať. Každopádne, tentokrát je to stredisko Medvedica Malachov, ktoré už cca viac ako 5 rokov je mimo prevádzky. K tomuto stredisku sa viažu moje mladé časy, nakoľko som sa tu učil lyžovať, ale to už je 26 rokov dozadu a to tam bol iný vlek strčený vzadu, lebo si pamätám, že sme vždy ráno na trening k nemu šlapali 20 minut. - je označený aj na mape a označil som ho aj v Gmaps modrou farbou, či tam reálne ešte stojí to neviem, nebol som tam.

K samostnému stredisku - fungovalo ešte veľmi dávno, potom v roku neviem ktorom ho zrekonštruovali - postavili repasovaný doplík, vybudovali umelé zasnežovanie, umelé osvetlenie a začali stavať penzion. Pár krát som tam po tejto rekonštrukcii bol večer polyžovať, ale už v tom čase som chodil lyžovať do iných väčších stredísk v okolí. Čo ma zaujalo v tomto stredisku bol fakt, že ten doplík išiel v jednej časti, bolo to už skôr na

Ahojte, počas tejto doby, keď som viac doma ako v kancelárii trávim voľné chvíle cestovaním po okolí a dovolím si pridať aj ja postupne niekoľko stredísk, ktoré som za posledný mesiac navštívil. Nakoľko ma už PK78 predbehol, tak Poľanu vynechám a začnem strediskom v Podkoniciach - Pleše. Mal som možnosť ho raz v zime aj otestovať, ale to už bolo pár rokov dozadu. Nakoľko v stredisku absentuje umele zasnežovanie tak posledné roky je tam problém s lyžovačkou. V príložených fotkách si môžete pozrieť aj fotku s popisom histórie tohto strediska. A komu sa to nechce celé čítať, tak stručný výcuc
- prvý vlek tu bol postavený v roku 1967 a pochádzal z Králik
- o pár rokov neskôr sa realizovala výstavba vleku Turdus 200 ktorý vyrobila Transporta a pochádzal z Čertovice
- koncom 80 rokov tam postavili súčasný vlek H Tatrapomu, ktorú kupili z Táľov za cca 680 000 Kčs
- tento vlek bol krátky a museli dorobiť niekoľko stĺpov aby bol dostupný až na vrchol
- prvý ratrak mali v stredisku v roku 1973 - Bombardier z Kremnice
- na druhý ratrak kúpili prototyp z Dubnice nad Váhom a stál cca 1 mil Kčs a dostali na to peniaze od Slovenskej poisťovne

Zaujímavosťou je, že cestu hore na Pleše postavili za tri dni (vraj nonstop), keď z okresu si "požičali" jediný Caterpillar zo Zvolenského Doprastavu.

Ako som už písal na začiatku, mal som tam raz možnosť lyžovať, svah je pre stredne pokročílých (červená) a z hora Plešov sú krásne výhľady na Bystricu. Navýhodou je to, že je tam zlý prístup, chýba zasnežovanie, ale je tam stále vidieť snahu o zachovanie tohto areálu.

V priložených fotkách je aj súčasný ratrak, ktorých pochádza z Jasne.

Nabudúce prinesiem ďalší report z jedného zaniknutého strediska :-)

Ahojte, počas tejto doby, keď som viac doma ako v kancelárii trávim voľné chvíle cestovaním po okolí a dovolím si pridať aj ja postupne niekoľko stredísk, ktoré som za posledný mesiac navštívil. Nakoľko ma už PK78 predbehol, tak Poľanu vynechám a začnem strediskom v Podkoniciach - Pleše. Mal som možnosť ho raz v zime aj otestovať, ale to už bolo pár rokov dozadu. Nakoľko v stredisku absentuje umele zasnežovanie tak posledné roky je tam problém s lyžovačkou. V príložených fotkách si môžete pozrieť aj fotku s popisom histórie tohto strediska. A komu sa to nechce celé čítať, tak stručný výcuc
- prvý vlek tu bol postavený v roku 1967 a pochádzal z Králik
- o pár rokov neskôr sa realizovala výstavba vleku Turdus 200 ktorý vyrobila Transporta a pochádzal z Čertovice
- koncom 80 rokov tam postavili súčasný vlek H Tatrapomu, ktorú kupili z Táľov za cca 680 000 Kčs
- tento vlek bol krátky a museli dorobiť niekoľko stĺpov aby bol dostupný až na vrchol
- prvý ratrak mali v stredisku v roku 1973 -

Niekoľko fotiek z vleku na Poľane.

Dnes som bol pozriet v stredisku Ždiar Strednica a este tam stoji stary vlek Transporta klory ma asi 60 rokov. presny rok vystavby neviem ak vie niekto presnejšie može doplnit.
Prikladám pár fotgrafii.

Sedím na svojej sedačke a je mi dobre.

Ešte 210 dní si posedím na sedačke z lanovky a budem prvý na svahu.
Ale poďme pekne po poriadku. Jedna sedačka mi slúži v Nitre a druhú som nanútil Igorovi a Zuzke na ich chalúpku. Je tu terasovitý svah, čo je výborné pre kotvenie nosného stĺpu. Zo sedačky vidieť celé údolie a konkurenčné stredisko Látky-Kočanda. Len ako tú 150-kilovú opachu zavesiť. To bolo radcov a mudrlantov. Nakoniec som oslovil Mira Kopeckého, ktorý je inžinier nielen na papieri, ale mu to sem tam aj myslí. Pekne sme sa povadili, aký má mať nosný stĺp uhol, či má stáť kolmo, nakoniec sme stanovili uhol na 20 stupňov a Mirko prepočítal, čo mám zohnať. Najlepšia by bola lampa pouličného osvetlenia, taká 5 – 6-metrová. Kde ale takú šľohnem? V Senici mi Kongo jednu vyrezal, tak štartujem Hondu s vozíkom. Škoda, rúra o priemere 125 mm je veľmi hrdzavá, nevyhovuje. Obieham železoobchody, nič mi nevyhovuje, nakoniec otravujem Ing. Miša Varínskeho. Spolu presnoríme celú jeho firmu, na počudovanie sme našli pevnostnú rúru s priemerom 130 mm, s hrúbkou steny 4,5 mm a dĺžkou 5000 mm, čiže 5 metrov. Mirko to odsúhlasil, ale pripomenul, že kotviaca jama musí byť hlboká min. 150 cm. Vtedy som ešte netušil, že vykopať takú hlbokú jamu bude problém. V Nitrametale si pekne makli. Vŕtali, rezali a nakoniec zvárali, za 4 dni bol stĺp hotový. Šup na vozík hebedo dlhé a sťahujem ho z Nitrametalu k babke. Tam ho budem maľovať. U Varínskeho si odo mňa oddýchli, stĺp som dostal sponzorsky za facku!!. Trochu farby a divných pohľadov od susedov, ktorí mi pomáhali tu ťažkú opachu otáčať a je to hotovo. V piatok pred obedom nakladám stĺp, sedačku a kopu pakšamentov na vozík. Vyrážam do Dýčky, kde všetko prekladám na druhý vozík s naloženým bagríkom s vŕtacou hlavou. To vymyslel šéfinko Marek. „Ako chceš v tej kamenitej zemi pôvodom zo sopky kopať? Zober si bagrík a nech mašinka vrtká a trtká.“ Prikladám sedačku k bagríku a vedúca požičovne Mechrent sa so mnou láskavo lúči: „Ahoj, Marián, pekne si zavrtkaj, zatrtkaj, nech máme od teba na tri dni pokoj.“ Piatok poobede. Dajako som dotrepal 2-tonový vozík na lazy a ide sa vŕtať. Nikdy som na takom bagríku nesedel, ale starý traktorista sa nezaprie. Mal som vyhliadnuté krásne miestečko s výhľadom na Látky, ale stavbyvedúci Igor ma z neho vyhnal, tak začínam pod lieskou. Vŕtam, vŕtam a zrazu kameň a nevŕtam, nevŕtam, len vŕtacia hlava nadskakuje, nuž čo, idem kúsok ďalej, skúsim iné miesto, takto sa to opakovalo 9-krát. Cela lúka je rozrytá, tráva vytrhaná od pásov. Igorovi stoja vlasy na hlave. O 18. hodine idem na posledný pokus, ten sa po hodine podaril, prerazil som dieru až do hĺbky 135 cm, dúfam, že to bude Kopeckému stačiť. Ale bola to fuška. Musel som aj rukou pekne krtkovať. Lúka vyzerá ako tankové pole pri Kursku. Je pomaly noc, mám toho dosť.

Na druhý deň sa ide betónovať, ale ten stĺp je ťažký jak hovädo, ledva ho dvaja zdvihneme. Nejako sa to podarilo. Je 11:35, teraz ešte niekde utekať pre betón, lebo som si zle odhadol množstvo vriec. V Hriňovej už majú stavebniny zavreté, ale 11:59 som doletel do Detvy. Naložil som 5 vreciek, hurá, hurá! Ako málo stačí šibnutému deduškovi k radosti. Ešte že ma nenamerali po ceste dole za betónom. O 14. hodine je koniec, zabetónované. Idem na bryndzové halušky, lebo už po mne niekoľkokrát dcérenka Zuzana kričala, že budú studené. Aj boli, ale chutili výborne.. Betón zreje 21 dní, a tak mám čas poopravovať farbou, čo som poškrabal. Po troch týždňoch je tu slávnostná chvíľka, zavesíme sedačku na stĺp. Najprv 30-kilový držiak sedačky a nakoniec namontovať a zaistiť sedačku. A JE TO. Hurá, na Látkach majú prvú sedačku z lanovky a môže sa začať zima. Sedačka pochádza z lanovky v Bachledovej doline, bola vyrobená v roku 1984, tak sa musím na premiéru dobovo ustrojiť. Z tej doby mi zostali len lyže značky Lange. V roku 1978 som si ich kúpil v Prahe v predajni Pragoimpo. A to som bol frajer, za komoušov som mal lyže s veľkým nápisom USA!! Provokácia ako hrom!! Vestu, čo mám oblečenú, mi šili na mieru vo Fatrane Ružomberok. Tam šili aj pre expedície do Himalájí. Pôvodne to bola vetrovka so zipsovými rukávmi, ale tie mi zožrali mole. Tričko je od Mirka Moška a má zaujímavý text.
Na otvárací ceremoniál prišla aj šéfka konkurenčného strediska Látky - Kočanda. Ďakujem, pani predsedníčka. Šampus bol super, stretneme sa v decembri na vašom vleku..

Tak si tu sedím na lanovke a je mi dobre a rozprávke je koniec. Štefánik má síce krajšiu a väčšiu mohylu, ale dúfam, že aj po mne tu zostane niečo trvalé pre vnučku. Ak nie, aspoň si Stelluška zarobí na starom železe, veď sedačka spolu so stĺpom váži spolu 250 kg.

Sedím na svojej sedačke a je mi dobre.

Ešte 210 dní si posedím na sedačke z lanovky a budem prvý na svahu.
Ale poďme pekne po poriadku. Jedna sedačka mi slúži v Nitre a druhú som nanútil Igorovi a Zuzke na ich chalúpku. Je tu terasovitý svah, čo je výborné pre kotvenie nosného stĺpu. Zo sedačky vidieť celé údolie a konkurenčné stredisko Látky-Kočanda. Len ako tú 150-kilovú opachu zavesiť. To bolo radcov a mudrlantov. Nakoniec som oslovil Mira Kopeckého, ktorý je inžinier nielen na papieri, ale mu to sem tam aj myslí. Pekne sme sa povadili, aký má mať nosný stĺp uhol, či má stáť kolmo, nakoniec sme stanovili uhol na 20 stupňov a Mirko prepočítal, čo mám zohnať. Najlepšia by bola lampa pouličného osvetlenia, taká 5 – 6-metrová. Kde ale takú šľohnem? V Senici mi Kongo jednu vyrezal, tak štartujem Hondu s vozíkom. Škoda, rúra o priemere 125 mm je veľmi hrdzavá, nevyhovuje. Obieham železoobchody, nič mi nevyhovuje, nakoniec otravujem Ing. Miša Varínskeho. Spolu presnoríme celú jeho firmu,

Prvá trojsedačka z Bachledky už slúži novému účelu.
V Nitre som ju nezavesil na lano, ale zvolil stacionárnu verziu. Trojsedačka sa da pohodlne pomocou koliesok otáčať za slniečkom. Normálne sedačka stoji na nohách, ale po naklonení dozadu sa dá ľahko premiestňovať. Asi si to dám patentovať. Dokonca som tam zabudoval a De Luxe výbavu- Slnečník, aby mi nepražilo na gebuľu. Záťažové skúšky prebehli úspešne. Za perfektne zváračské práce by som chcel poďakovať firme M & G Classic Chrome & Cars, s.r.o Dyčky, nevyhnali ma, ale krásne to pozvárali. Slnečník som vyhral na zraze v Bojniciach, tak ďakujem aj Naďi. Ďalšia sedačka už bude visieť!!!