NIE SI PRIHLASENÝ!

Texty neskôr, ale aspoň zopár foto ako inak a každoročne z LES TROIS VALLEÈS...

Keď našincovi zíde na um lyžovačka vo Francúzsku, pravdepodobne si najskôr vybaví oblasti ako Val Thorens, Courchevel, Chamonix či Val d’Isère.
Predsa len, zo Slovenska je to už veľmi ďaleko a ak sa už máme vydať týmto smerom, malo by to stáť za to.

Z talianskeho Turína, kde som vtedy študoval, je to však do Serre Chevalier menej ako 2 hodiny, aj keď výber bol ťažký, v podobnej vzdialenosti sa totiž ponúkali aj také chuťovky, ako napr. Val Thorens či Les Deux Alpes.

Serre Chevalier je však najmä samotnými Francúzmi veľmi obľúbeným strediskom. S celkovou dĺžkou zjazdoviek 250km (vo výške 1200-2800m) sa automaticky zaraďuje medzi najväčšie strediská, aj keď vo Francúzsku má v tomto smere mimoriadnu konkurenciu. Nachádza sa v národnom parku Écrins a ponúka aj výhľady na najvyšší masív tejto časti Álp, Barre des Écrins (4102m).

Pridal som odkaz na mapu strediska, nech si môžete pozrieť, o čom píšem:
https://www.serre-chevalier.com/UserFiles/File/PLA...

Bývali sme hneď pri lanovkách vo Villeneuve/La Salle-les-Alpes v centrálnej časti strediska - logisticky bezchybné.

Navštívili sme ho v zlatom týždni okolo Silvestra 2018, čo bolo mierne na škodu.
Nevýhody spočívali v mierne horších podmienkach - v tomto termíne ešte nebolo dosť prírodného snehu a najmä dlhé strmé zjazdovky - “talabfahrty” v dolnej polovici strediska tým veľmi utrpeli.
Severná orientácia svahov v kombinácii s tenšou vrstvou umelého snehu a vysokými teplotami z predošlých dní si vyžiadali svoju daň.
Umelý sneh dovtedy zrejme cez deň mäkkol a v noci mrzol na ľad, lyžovalo sa na tom len ťažko, okamžite sa to vyšúchalo na ľadovú platňu a bol to skôr boj s rovnováhou.

Vyhľadávali sme preto vyššie polohy, kedy sa len dalo.
Som si však takmer istý, že v lepších podmienkach by sa zjazdovky v dolnej časti stali mojimi favoritmi. Predsa len, exkluzívne 4-6 kilometrové čierne v krásnom lese nemôžu byť zlé.

Druhá nevýhoda boli davy ľudí spojené s exponovaným termínom - v miestnych potravinách sa takmer nedalo pohnúť.
Našťastie, stredisko je tak veľké, že bokom od nosných miest sa dali nájsť aj prázdnejšie lanovky.

V časti strediska nad obcou Le Monêtier-les-Bains, ktorá je známa kúpeľmi, je množstvo dobrých zjazdoviek. Odporúčam tie v kotli pod Cibouit, ale s viac snehom budú skvelé aj tie v lese a hore na Yret.
Jazda dlhočiznou fixnou trojsedačkou na najvyšší bod strediska (2800m) pod vrcholom Yret trvá až 17 minút (asi svetový rekord), takže sem choďte radšej oddychovať ku koncu dňa. Výhľady však hľadajte skôr na sedlách Cucumelle a Mea.

V centrálnej časti sme točili najmä skvelé zjazdovky - červenú, hore širokú Cucumelle a čierne na vrchu Eychauda.

Ďalšie dobré miesta sú zjazdovky/freeride pod Clot Gauthier a Serre Chevalier, trasa sa dá vyberať spomedzi množstva “couloirs”.

Pre menej zručných lyžiarov je ideálna oblasť v krásnom údolí medzi Fréjus a sedlom Col Mea so skvelými širokými modrými a zelenými zjazdovkami a tiež vleky nad Grand Alpe, kde sme sa točili posledný deň (na ne jediné sa až tak nečakalo).

Posledný deň ráno sme na naše nemilé prekvapenie zistili, že prakticky všetko nad pásmom lesa (pol strediska) dnes nebude premávať kvôli silnému vetru.
Išli sme do toho aj tak (keď už sme tu), ale tie davy ľudí sa zrazu nemali kam rozptýliť.
Vystáli sme 30 min. rad na jedinú lanovku, ktorá v ten deň z Villeneuve premávala.
Vo väčšine centrálnej časti strediska nás počas celého dňa čakalo presne to isté, tak sme sa len snažili trafiť najmenej preplnené lanovky.

Do časti okolo vrchu Prorel nad mestom Briançon sme sa tak napokon ani nedostali.

Vplyvom počasia a našej zostavy som zďaleka nestihol prejsť všetko, ale určite dosť na to, aby som si urobil názor.
Do “Serre Che” je treba ísť za dobrých podmienok vo februári či marci a mimo prázdnin. Vtedy sa vyrovná najlepším na svete.

Osobitne musím vyzdvihnúť špecialitu strediska v podobe ultradlhých zelených “routes” - kľukatých zjazdoviek do údolia, ideálnych na posledné jazdy, často s krásnym výhľadom.

Zaujímavosť - pre pamätníkov starého “vajca” na Otupnom v Jasnej. Kabínky Aravet a Fréjus sú presne také isté, iba nie sú červené. Lenže Fréjus ide terénom, pri ktorom by som rozhodne preferoval lanovku novšieho dáta.
Je tu aj veľa klasických vlekov poma, ktoré dobre poznáme z našich svahov, keďže slovenská Tatrapoma má licenciu práve od Francúzov.

Gastronómia na svahu - treba si len dobre vybrať, dajú sa tu nájsť lepšie i horšie reštaurácie/bufety. Odporúčam tú na Serre Ratier, kam sme zablúdili, keď nás omrzela predstava zaradiť sa na koniec obrovskej guče ľudí na vedľajšej sedačke, a ešte jednu na Fréjus, kvôli ich terase.

Bonus na záver - La Grave

Ošumelá horská obec v tieni zlovestnej La Meije, mekka freeriderov, ktorá sa však bojí o prežitie, lebo turistov je málo.

Keď stojíte v La Grave, máte nad sebou obrovský masív vrcholu La Meije (3984m), spoza ktorého vykukne slnko len na pár minút denne, aby osvietilo vŕšok, na ktorom stojí miestny kostol. Krásna symbolika - som si istý, že to tam postavili schválne.

Je tu preto mimoriadna zima a len to umocňuje úžasné genius loci tohto zvláštneho miesta.

Jedinečné je najmä to prevýšenie - z 1500 na 3984m. Pridáva k tomu “temnota” z neustáleho tieňa obrovskej hory a dva krásne ľadovce vysoko nad nami.
Ten záber sa udomácnil na pozadí môjho telefónu.

Prirovnať to môžem k pohľadu na Eiger od Grindelwaldu alebo u nás na Malý Kežmarský štít od Zeleného plesa.

Z La Grave ide jediná lanovka, podobnú nájdete málokde. Má skupiny po 5 malých kabín, spojených lanom. Občas na ňu nasadne osamelý vyznávač lyžovania vo voľnom teréne alebo pár turistov, ale v strede týždňa tu takmer nikoho niet. Aj ulica je prázdna. Nádherné miesto, ale ledva na seba zarobí.
Zjazdovky tu nenájdete, každý, kto sa pustí do voľného terénu by mal byť špičkový lyžiar a občas aj horolezec. Večerné rozhovory týchto maníkov v miestnych krčmách musia stáť za to.
Nájdite si niektorý z mnohých krátkych filmov či videí o La Grave a dozviete sa o ich svete viac.

Cesta do La Grave a späť nás previedla cez krásne údolie a priesmyk Col du Lautaret, z ktorého vedie odbočka na slávny Col du Galibier (v zime uzavretý). Týmito miestami viedla aj jedna z tohtoročných horských etáp Tour de France do Valloire.

Hore na ľadovci by však mal byť jeden vlek a priama ratraková linka do susedného Les 2 Alpes, ktoré je opakom La Grave - obrovským ľadovcovým strediskom. Stretávajú sa v obdivuhodných 3534m.
Ísť hore sme nestíhali - hádam nabudúce.

Ceny: 9/10 - Francúzsko má tradične skvelý pomer cena/výkon, na ubytovaní sa dá ušetriť a lístky na 250km zjazdoviek (top sezóna - deň - 51.50€) nie sú oveľa drahšie napr. od Stuhlecku (46€) či Jasnej
Príroda: 8/10 - Pekné, ale málokedy výnimočné. La Grave a okolie je však osobitná kapitola, tam dávam aj 9.5/10
Atmosféra: 7/10 - Ak by som stihol navštíviť mesto Briançon a ďalšie, možno nájdem dôvod pridať, inak tu ale chýba niečo špeciálne, čo cítime napr. v Kitzbüheli, Val Gardene či Chamonix. La Grave je ale špeciálne.
Lyžovačka: 8/10 - Ak by som zažil lepšie podmienky, určite som štedrejší, oceňujem však pestrú paletu zjazdoviek všetkých náročností, dobre rozloženú po celom stredisku a parádny freeride
Vybavenosť: 8/10 - Väčšinu nosných miest obsluhujú nové, rýchle lanovky, nájdeme tu však aj štýlové artefakty tesne pred dožitím. V rámci služieb si treba dobre vybrať a vyhnúť sa horším podnikom či ubytovaniu (aj také tu sú).

Výlet sa uskutočnil počas 5 dní na prelome rokov 2018/2019.

Keď našincovi zíde na um lyžovačka vo Francúzsku, pravdepodobne si najskôr vybaví oblasti ako Val Thorens, Courchevel, Chamonix či Val d’Isère.
Predsa len, zo Slovenska je to už veľmi ďaleko a ak sa už máme vydať týmto smerom, malo by to stáť za to.

Z talianskeho Turína, kde som vtedy študoval, je to však do Serre Chevalier menej ako 2 hodiny, aj keď výber bol ťažký, v podobnej vzdialenosti sa totiž ponúkali aj také chuťovky, ako napr. Val Thorens či Les Deux Alpes.

Serre Chevalier je však najmä samotnými Francúzmi veľmi obľúbeným strediskom. S celkovou dĺžkou zjazdoviek 250km (vo výške 1200-2800m) sa automaticky zaraďuje medzi najväčšie strediská, aj keď vo Francúzsku má v tomto smere mimoriadnu konkurenciu. Nachádza sa v národnom parku Écrins a ponúka aj výhľady na najvyšší masív tejto časti Álp, Barre des Écrins (4102m).

Pridal som odkaz na mapu strediska, nech si môžete pozrieť, o čom píšem:
https://www.serre-chevalier.com/UserFiles/File/PLAN-serre%20che%202019-petite-def.pdf

Bývali

dneska sme chceli zevlovat po meste, nieco nakupit, spacirka k ladovcu a priprava na cestu spet na vychodne pobrezie.. v meste ale padol navrh ze sme neboli na grands montets, vieme ale preco, minuly rok zhorela medzistanica a nedavno a pokazila kabina bochard takze prevadzka nic moc, aj cena skipasu je nizka... nakoniec ale nahodny znamy xcel ist zajazdit tak sme zabehli na chvilku zase do contamines.. od 1 poobede 30.8e, jarna lyzba, off bolo maslo, ale aj tvde pisty nebol problem najst.. sme koncili tesne po 4 dojazdom az dolu..

dnes sme nakoniec skoncili v les contamines.. je to vlastne 'za rohom' mt blancu, po ceste do megeve a na kruhaci sme to stocili tam, bolo ale dost chladno, uplne ine ako fcera v le tour.. da sa povedat ze somsi uz roky tak dobre nezajazdil na pistach ktore boli uplne super s meniacim sa reliefom, nazov ciernej tobogan doslova vystihoval hornu cast zjazdovky, fakt by som vam to prial zazit, prirodny sneh, rychle hacka aj odpojitelne sedacky, fsade dookola krasne tereny.. inak celodenny 40.6, pre rodiny 2dospleli+2deti do 15r 133.6e a tak.. zajtra mozno verbiiir, midi dnes rano horna cast nesla pre silny vietor a dlhsie viac nesnezilo a uz druhy tyzden je teplo..

dnes rano boli v samorine polomraky a tak sme chvilu cakali a nakoniec zamierili az do le tour, a dobre sme spravili.. aj pisty aj volne tereny ktore potom pustili boli fajn, nie take vytopene ako fcera flegere, aj kamos bol spokojny a nehundral ') .. je tam sice viac vlekov zato obsluhuju vela peknych terenov s vyhladom na ladovec argentiere.. druha cast strediska je valorcine, kde su aj lesne useky zjazdoviek s vyhladom na nadrz emosson..

po roku v samorine, je teplejsie jar je uz tu, snehu menej, vyhlady ale neskutocne, dnes od obeda na slnku smahnutom flegere, jarna lyzovacka ako na ch-juchu, ludi este relat vela kedze wikend..zajtra tazko povedat kam pojdeme,podla pocasia..

Rok sa z rokom stretol a prišiel čas opäť navštíviť najväčšie stredisko na svete. Les Trois Vallées. Bola to už šiesta lyžovačka vo FR a 5. Krát v Les Trois Vallées. Tento krát to bolo s viacerými zmenami a najmä ubytovaním v inej doline. Zaujímavosťou je že ako náhle som býval v druhej doline mal som pocit že som úplne v inom stredisku. Dnes po piatej návšteve môžem zhodnotiť že ako najhorší logistický bod na ubytovanie je Val Thorens(okupoval som ho 4 krát) a asi najlepší Méribel - Mottaret, nadarmo si Méribel pod logom nepíše "coeur des 3 vallées" (srdce troch dolín). To že je to z môjho pohľadu najlepšie stredisko je síce pohľad subjektívny, ale môj! :-) Keďže mám stredisko celkom dobré naštudované orientovať sa v ňom nie je pre mňa žiadny problém a musím povedať že aj o 14:00 sa dá nájsť upravená zjazdovka len treba vedieť kde. Je dobré ak sa na tomto mieste ocitnete viackrát, vyhnúť sa zážitkovým vrcholom ako Masse alebo Mont Vallon resp. Cime Caron. Tieto vrcholy sú úžasné ale okrem Vás si to myslí aj ďalších niekoľko tisíc ľudí a adekvátne vyzerajú potom rady na lanovkách alebo preplnené zjazdovky ktoré vedú z týchto vrcholov.

Cesta:
Áno je to ďaleko. Ale po šiesty krát je to akoby za rohom. Ja osobne to mám z domu 1535 km. Chodím vždy cez Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko. Cesta nám trvala 16 hodín. Naspäť to bolo 18 hodín pre kolóny vo FR a najmä pre absolútne neupravenú D1 medzi BA a ZA.

Ubytovanie:
Pre plnú obsadenosť nášho tradičného ubytovania v Val Thorens sme museli urobiť zmenu a rozhodli sme sa pre rezidenciu Pierre & Vacances v Meribél-Mottaret. Ubytovanie bolo OK ale apartmán bol malý 40 m2 pre 6 ľudí ale keďže sme boli iba štyria tak to bolo znesiteľne. Táto rezidencie je umiestnená hneď vedľa hlavnej zjazdovky Aigle ktoré vedie z vrcholu Saulire do Mottaretu. Avšak nie je úplné pravda čo píšu že je to 0 m na zjazdovku pretože sa na zjazdovku Aigle nedá dostať. Je nutné použiť pozemnú lanovku bez obsluhy (áno správne tušíte je to "lienka"). Táto však na rozdiel od tej v Jasnej bola vyrobená firmou POMA a chcel som tu napísať že fungovala absolútne bravúrne. Až do štvrtka. Vo štvrtok sa na nej zasekli dvere a bolo vymaľované takže s lyžami na pleciach 2,5 kilometra peši po ceste v lyžiarkach. Recepcia sa otvára až o piatej poobede takže sa ani porucha nedala nikde ohlásiť. O piatej som zašiel na recepciu a pani povedala že to ide riešiť. Asi sa hodinu tam bol chlapík z POMY a opravoval to 3:00am - opravil a potom už fungovala do konca pobytu. Takže ani v takomto veľkom stredisku to nie je dokonalé .

Meribél ma úplne inú klientelu ubytovaných hostí. Poväčšine sú to manželské páry alebo staršie páry z čoho vyplýva že nikto po vás nekontroluje apartmán a neplatí sa ani kaucia. Vo Val Thorens Pri odchode počítali aj poháre v skrinkách a kaucia sa pohybovala od 500 do 1000 € za apartmán. Val Thorens je stredisko kde sú ubytovaní prevažne mladí ľudia a tie opatrenia vyplývajú asi z toho.


Strava:
Nami vybratá rezidencia neponúkala polpenziu a tak sme vycestovali bez stravy. Išli sme do toho s tým že ak budeme chcieť v apartmáne si urobíme nejakú polievku (to Francúzi aj tak nerobia alebo len veľmi malo a ja som na nich závislý), V priebehu dňa sme sa stravovali na svahoch. Ceny sú tu astronomické ako z inej planéty ale ja už som si na ne zvykol a preventívne sa to ani nepokúšam prepočítať na SKK lebo by sa u mňa asi zobudila nostalgia.
Čaj: 4 €
Pivo: 7 €
Káva: 2,50 €
Špagety carbonara: 16-22 €
Cibuľová polievka: 12-15 €
Hovädzí steak: 25-35 €
Šaláty: 11-17 €
Menu dňa: 28-49 € (predjedlo, hlavné jedlo, dezert)

Najdrahšie je v Courcheveli čo sa tá predpokladať vzhľadom na zámožnú ruskú klientelu a najlacnejšie v Les Menuires a Val Thorens. Pod slovom najlacnejšie si nepredstavujte nič lacné iba spodnú hranicu hore uvedených intervalov. 

Lyžovačka:
Ku kvalitnej lyžovačke treba okrem 100% pripravenosti strediska ešte dve veci. Sneh a pekné počasie. Les 3 Vallées po katastrofálnej zimnej sezóne 2016/2017 dokedy sa spoliehali najmä na prírodný sneh rozšírilo zasnežovanie a približne 250 km a celkom je zasnežovaných asi 350-400 km zjazdoviek. Je to vidno aj na rýchlom spúšťaní strediska. Len v Meribél pribudli za posledné dva roky 4 nové nádrže na vodu a ta najväčšia pri letisku bola zväčšená o 2/3 objemu. Vody maju dostatok.
Počasie nám vyšlo neskutočné. Zo 6 dní lyžovačky bolo 5,5 dňa úplné azuro. Akurát vo štvrtok ten mráz nebol moc prijemný. V údolí ukazoval teplomer -24 a keďže aj trocha fúkalo bol to tiež zážitok.
Čo sa týka kvality zjazdoviek tie sú vždy pripravené na 100%. Samozrejme aj tu sa nájdu ľadové platne a veľké a otvorene hovorím na obranu Igora Rattaja že ak by po každej zjazdovke prešlo toľko ľudí ako v Jasnej tak je to jedna ľadová hora. Exponované zjazdovky aj ľadové hory sú! Týmto zjazdovkám sa však dá bezpečne vyhnúť čo sa v Jasnej nedá. To je však už problém eko-teroristov.
Taktiež je tu jedna zvláštnosť a síce že nie všetky zjazdovky sa upravujú každý deň. Vždy ráno je na webe zoznam upravených zjazdoviek resp. v aplikácii L3V je pri každej zjazdovke napísané „damage“ alebo „non-damage“. Najvyťaženejšie zjazdovky sú samozrejme upravené každý deň. Po nočnom snežení sa ešte ráno upravujú raz a keď nestíhajú tak aspoň v polovičnom profile. Keď sneží celý deň tak upravujú zjazdovky aj cez deň a považujem to za veľmi nebezpečné ale videl som to niekoľko krát. Tento rok nie keďže bolo pekne.
Najkrajšie zjazdovky na lyžovanie sú pre mňa v Courchevel a Meribél. Tento rok som prešiel aj mnoho zjazdoviek prvý krát. Jedinú časť ktorú som dodnes nepochopil a len ťažko sa tam orientujem je Les Menuires a preto ho mám aj málo prelyžovaný.

Pekné a moje obľúbené zjazdovky sú v L3V:
COURCHVEL: Marquis, Chapelets, Jean Pachod, Creux, Suisses, Saulire, Dou du Midi, Jean Blanc, Jockeys, Cave des Creux, Folyeres, Dou des Lanches, Marquetty, Biolay, Coqs, Roc Mugnier, Murettes a mnoho iných. Taktiež sú veľmi pekné zjazdovky v časti Creux Noirs avšak táto časť je túto sezónu odstavená nakoľko sa tesne pred zimou objavil problém s lanovkou(popraskaný betón na podperách) a nestihli ju vymeniť. Na budúci rok tam ma byť nový Multix od Pomy.
MERIBÉL: Pic Bleu, Lapin, Aigle, Combe du Vallon, Fouine, Face, Sittele, Martre, Maduit, Roc de Fer, Lagopéde, Alouette
LES MENUIRES: Biolley, Jerusalem, Grand Lac, Mont dela Chambre
VAL THORENS: Pluviometré, Beranger, Moraine, Genepi, Tetras, Boismint, Plan de L´Eau, Blanchot, Peyron, Murennaise

Lanovky:
Lanovky sa tu pravidelne obnovujú avšak nie v takej výbave ako robí napríklad TMR. Francúzi tvrdia že radšej postavia 5 slabšie vybavených lanoviek ako 3 v plnke. V podstate majú pravdu. Samozrejme všetky lanovky sú tu odpojiteľné resp. 4 sú fixné ale absolútne nepodstatné z toho počtu. Drvivá väčšina je od firmy POMA čo je asi pochopiteľné. Nájde sa aj zopár lanoviek s bublinami a dokonca tento rok vám až na jednej vedia ugrilovať zadok. Veľa lanoviek je aktuálne rozostavaných a dokončené budú na budúci rok najmä v oblasti Courchevel. Tieto nové investície súvisia s organizovaním majstrovstiev sveta v zjazdovom lyžovaní v roku 2023.
V tejto sezóne som objavil 3 nové lanovky:
- Legends v Meribél čo je nová 6 miestna sedačka od firmy POMA typ Multix s luxusnými vyhrievanými sedačkami a modrými bublinami pričom nahradila pôvodnú odpojiteľnú 6-sedačku Plan de l´Homme POMA z roku 2004.
- Cherferie v Meribél čo je 6 miestna sedačka od POMY typ Phoenix a jedná sa o presun lanovky Plan de l´homme o poschodie vyššie a nahradila starý vlek typu H.
- Granettes v Courchevel je nová 10 miestna kabínková lanovka POMA Multix s podsvietenými kabínami DIAMOND EVO ktorá nahradila starú gravitačnú 4 miestnu kabínku (vajíčko) z roku 1976.
Taktiež boli na troch lanovkách urobené kompletné rekonštrukcie vrátane výmeny kabín. Ide o lanovky Bruyeres 1, Bruyeres 2 a Mont Vallon.

Mapa:
https://www.latania.co.uk/skiing/maps/2019/2019-3V...



Na záver mi dovoľte ešte jeden môj názor k obľúbenej téme na skifore a síce pamätná veta Igora Rattaja o tom či to vedia v Rakúsku robiť. Niektoré názory skiforákov ma už vážne začínajú srať lebo nevidíte podstatu veci. V prvom rade si myslím že TMR to robiť vie. Presvedčil ma o tom Szczyrk. To že je Jasná taká ako je, nie je len vina TMR. Treba si uvedomiť že mnohé veci čo v alpách fungujú nefungujú u nás a naopak, to je normálne. Jasnej chýba jedna vec – konkurencia. Jasná sa správa ako jeden veľký moloch a byť na ich mieste nerobím to inak. No a potom ešte jedna slovenská vlastnosť – závisť ktorá prerastá v nenávisť, to je vážny problém pre ktorý sa Slovensko nikdy neposunie ďalej lebo mi si nechceme pomáhať ako napríklad poliaci. Ja sám podnikám a viem o čom hovorím. Zahraničné strediská skutočne zaspali dobu, mnohé. Niektoré dobu nezaspali ale veľké investície ktoré urobili nemôžu uniesť a majú finančné problémy. To je problém najmä v AT a dôsledok výstavby luxusných lanoviek a mnohých zbytočných. Vo Francúzsku si myslím že krok s dobou drží akurát L3V. Ostatné strediská majú toľko starých lanoviek a vlekov že si to neviete ani predstaviť. V L3V je všetko zorganizované tak aby to malo logiku ale napríklad keď som bol v roku 2015 v La Plagne to bol jeden turistický CHAOS! Nevidím do rozpočtu ostatných stredísk v zahraničí ani som všetky neprešiel ale nalyžoval som toho dosť aby som vedel zaujať stanovisko. V roku 2015 v La Plagne kúpili dali postaviť lanovku firme LST. Bola to ich prvá inštalácia odpojiteľného systému. Ta lanovka nikdy poriadne nefungovala a nemá ani papiere na prevádzku od dráhového úradu a po tomto fiasku a 3 ročnej odstávke ju na jar bude celú prerábať POMA na svoju technológiu. Ani si neviem predstaviť ako by vyzeralo skiforum keby toto vyviedli v Jasnej. Tento rok sa ešte chystám do Špindlu a sám som zvedavý ako to TMR robí v CZ.

Rok sa z rokom stretol a prišiel čas opäť navštíviť najväčšie stredisko na svete. Les Trois Vallées. Bola to už šiesta lyžovačka vo FR a 5. Krát v Les Trois Vallées. Tento krát to bolo s viacerými zmenami a najmä ubytovaním v inej doline. Zaujímavosťou je že ako náhle som býval v druhej doline mal som pocit že som úplne v inom stredisku. Dnes po piatej návšteve môžem zhodnotiť že ako najhorší logistický bod na ubytovanie je Val Thorens(okupoval som ho 4 krát) a asi najlepší Méribel - Mottaret, nadarmo si Méribel pod logom nepíše "coeur des 3 vallées" (srdce troch dolín). To že je to z môjho pohľadu najlepšie stredisko je síce pohľad subjektívny, ale môj! :-) Keďže mám stredisko celkom dobré naštudované orientovať sa v ňom nie je pre mňa žiadny problém a musím povedať že aj o 14:00 sa dá nájsť upravená zjazdovka len treba vedieť kde. Je dobré ak sa na tomto mieste ocitnete viackrát, vyhnúť sa zážitkovým vrcholom ako Masse alebo Mont Vallon resp. Cime Caron. Tieto vrcholy sú úžasné

Pekné video "Good morning": https://break.cas.sk/2018/12/17/adrenalinovy-lyzia...

tak aj ja zaverecna.. piatok 13.. midi alebo verbier.. rozhodol to kamos (a pocasie, ktore ale aj tak nebolo idealne).. 26 kabinou hore, horny usek ako nas dedo nad lomnicou.. na 2 ihlach je postavena splet tunelov, asi 6 teraz, na kazdej bolo ine pocasie, muzeum, restiky, zazemie, 2 rychlovytahy, lanovka na helbronner - je to teda dost ulet fsetko to hore, jasne ze vyhlady, stihli sme este zahliadnut matterhorn kym prisiel mrak (zase).. ulet je aj samotny zjazd, bubny na uvod, dali sa obist, sledovat stopy je bezpecnejsie, tie ale pri pofukovani rychlo miznu, prednami uz slo par sto ludi ale hovoril somsi, kade isli, vobec to tak nevyzeralo.. v hornej casti pod chatou cosmique mrak kazil fsetku tu krasu naokolo aj volnejsi pohyb, skoda, prasan, ten kto vie moze ist aj inou lajnou, ale iba ten kto vie kade.. klesanim sa zlepsovala viditelnost, menil sa aj sneh, nizsie sa objavila particka z talianskej strany.. zastavka na pifko na chate requin ktoru spravuju nepalcania, kamos bol hotovy a spomenul verbier..... exponovane useky na schodoch ladovca mer de glace striedali dlhe obrovske plaane.. firnovy dojazd pri jaskyni na konci ladovca kde uz pobehuju sikmaci, indovia.. horsie je ze potom nastupuju schody ku lanovke ktora ide na montenvers.. vlacik bol vybudovany na urovni ladovca, teraz namiesto ladovca su schody a lanovka.. schody sluzia na uplne znicenie na zaver zjazdu, este tyzden pred nami sa to dalo zist dolu..

tak aj ja zaverecna.. piatok 13.. midi alebo verbier.. rozhodol to kamos (a pocasie, ktore ale aj tak nebolo idealne).. 26 kabinou hore, horny usek ako nas dedo nad lomnicou.. na 2 ihlach je postavena splet tunelov, asi 6 teraz, na kazdej bolo ine pocasie, muzeum, restiky, zazemie, 2 rychlovytahy, lanovka na helbronner - je to teda dost ulet fsetko to hore, jasne ze vyhlady, stihli sme este zahliadnut matterhorn kym prisiel mrak (zase).. ulet je aj samotny zjazd, bubny na uvod, dali sa obist, sledovat stopy je bezpecnejsie, tie ale pri pofukovani rychlo miznu, prednami uz slo par sto ludi ale hovoril somsi, kade isli, vobec to tak nevyzeralo.. v hornej casti pod chatou cosmique mrak kazil fsetku tu krasu naokolo aj volnejsi pohyb, skoda, prasan, ten kto vie moze ist aj inou lajnou, ale iba ten kto vie kade.. klesanim sa zlepsovala viditelnost, menil sa aj sneh, nizsie sa objavila particka z talianskej strany.. zastavka na pifko na chate requin ktoru spravuju nepalcania, kamos bol hotovy a spomenul verbier.....

tento den bol divny, vnoci prsalo, hore na midi kydlo polmetra, cakali sme do 11 pri kabine na info, nic, tak skusime grands montets.. nastup zase okolo 11:30, okolo sedacky herse prasan ale fuknuty, kamos sa trapil, hore sme ani nesli lebo uz tam bol opet mrak, po par jazdach sme videli ze v le tour je slnko, reku hybaj.. tam sme tocili na vleku plan des reines, kde sa dalo pekne zajazdit.. nad vallorcine je nadrz emosson, kam sa slapalo aj na tour de france.. kamos unaveny z megeve to vzdal o 3, ja s tomom sme mrkli smer grand monte a este sme to hecli, hore poslednou kabinou, paradna jazda o pol 5 v prasane popod lana, ciernou variantou strasne fucalo.. potom sme sa flakali a popijali po meste, teda hlavne ja, kamos totiz riesil nove lyziarky u boot-fiitra..

pocasie pod midi bolo nic moc, dokonca aj dolu v chamonix snezilo, sneh sa drzal od cca 1200m, tak sme sa boli okupat vo svajci v lavey, kde bolo jarne pocasie, slniecko, quetinky.. dalsi den mraky, midi ani nesla, tak sme vyrazili za kopec za les houches, kde sa nachadza trochu snobske stredisko megeve.. mali otvorene este dokonca tyzdna, aj ked obmedzena prevadzka, stihli sme zajazdit iba v jednej casti strediska.. vyvoz okolo 11.30 cez mt. d' arbois smer mt. joly, kde sa dalo vyborne zajazdit okolo epaule a croix du christ.. les houches (tu sa jazdi svetovy pohar na kandahare) a megeve by sa mali za par rokov spojit..
inak tu uz bolo trochu viac snehovych diel hlavne nizsie, na grand montets a brevente ich bolo naozaj malo, ale tolko diel ako napr v jasnej ani nahodou..

vnoci bolo este celkom fajn, rano ale uz boli mraky, tak sme zamierili na miestne juzne svahy v chamonix.. osobne mi brevent velmi nesedel, zato na kraji flegere okolo floria to bolo dobre.. nastup opet okolo 11.40, 4hod skipas 36.8 + 3e poistenie..

zavolal mi kamos – cau vole, nechtel bys jet do Chamonix ?? nekoho tam znam..
nemam rad frantikov ani tu rec ale ktory lyziar alebo skor frirajder by nexcel ist aspon raz vale blanche z midi alebo si len zajazdit pri asi najvyssej bielej ciapke v europe ?? tak jo, ideme.. (moj kamos je zvyknuty na zjazdovky napr rakuske, tak som ho radsej varoval, ze to nebude rakusko a ze jeho lyze su zbytocne)
v tychto horach ide hlavne o pocasie a kedze hory okolo su trosku vyssie, nieco take ako aladin nema vyznam.. a ked sa ide mimo resort, je dobre mat niekoho kto sa okolo vyzna..
rozjazdenie na slangovo grand monte.. pocko ok, nastup cca 11.40, 4hod skipas 36.8e + 3e poistenie.. sneh uz zmekol, v urovni nad lesom su zjazdovky len vecsinou uzke prepojovacie pasiky, tu urcite nejde o ranny mencester.. teraz na jar je v oblasti chamonix stale dost vela snehu, ktory napadol zaciatkom aprila, nebyva to zvykom, lavinova 4 cely cas..

zdravim skiforakov zo samoriina..

Dnes sme s manzelkou vyrazili na vylet do Serre Chevalier. Mali sme to v skipase z les deux alpes zdarma. Cesta trvala autom tak do hodky bola velmi pekna viedla cez LanGrave kde su uzasne freeride tereny a dvojusekiva stara lanovka. Serre Chevalier je take na francuzske pomery stredne velke stredisko, sucastou je mesto Briancon, najvyssie polozene mesto vo francuzsku. Stredisko bolo zaujimave na rozdiel od stredisk co som tu zazil doteraz sa nikam nestupa ale lyzuje sa uz od spodu z udolia ktore je vo vyske cez 1300mnm. Su to prepojene tri dediny na severnom svahu horskeho masivu. Co ma prekvapilo bolo velke mnozstvo fix lanoviek a to obcas aj na klucovych prepojovacich lanovkach. Dve miesta boli dokonca dostupne iba vlekom. Stredisko bolo poloprazdne nikde ziadne rady. Zjazdovky upravene tak standardne po francuzsky, cierne vacsinou vobec. Primerne prevysenie okolo 1000m. Velmi pekne vyhlady do okolia.