NIE SI PRIHLASENÝ!

Spomienka na január 2019,Lagazuoi /2742 m/-Passo Falzarego/2101/.https://youtu.be/3WZxBK38WBU

Ahojte. Tak od zajtra 10.3.2020 zatvárajú taliani aj lyž.strediská.

Taliani výrazne sprísňujú opatrenia: https://svet.sme.sk/c/22352702/taliansko-chysta-v-...

Tu je ešte video z dovolenky ktorá bola ešte v čase keď vírus nebol rozsireny. Lebo už padli na mňa obvinenia o egoizme a nezodpovednosti. Každopádne nechápem tie Tal. .strediska.ktore na FB lákajú ľudí aby prišli lyžovať ,že nič sa nedeje. A včera bola info že ešte 16000 Čechov je v Taliansku.
Mal som ísť ešte do Rakúska ale to som samozrejme.zrusil

https://m.youtube.com/watch?v=fgLUBCIpyT0

Uf uf... od 15. marca mám naplánovanú lyžovačku v Lyžiarskom stredisku San Martino di Castrozza / Passo Rolle. Na ktorú som sa nesmierne tešil. Ale mi to začal komplikovať "KoronaVírus". Byť alebo nebyť / Ísť alebo neísť... či? http://www.reny.sk/lyzovanie-taliansko-sanmartino....

Tento rok mám šťastie. Vybral som vysokopolozene strediska a slnka až moc:) Ako keby som tušil že bude slabá zima. Tu je okolo 0 cez deň a vnoci mrzne. Sice malé stredisko- 42km ale ako rodine vyhovuje.Vela prechádzok so zámkami. Malo strmich zjazdoviek. Dal som si nacenit aj Jasnú, stále nechápem kto tam ide dovolenkovať. Ako keby sa ľuďom nechcelo zopár hodín viacej soferovat.alebo nevedomost.Ešte pri šikovnej sezónne ok potom to cenovo vychádza rovnako.

Včera jsem se vrátil z Kronplatzu. Oproti loňsku to připomínalo spíše jarní březnovou lyžovačku. Přírodního sněhu moc není, hlavně teda na jižních svazích. Podle domácí poslední pořádné sněžení v prosinci. Na sjezdovkách technický sníh, zasněžovali každou noc. Takže manšestr se ráno konal jen někde. Sem tam i nějaká ledová plonta. Každopadně je třeba mít dobře nabroušeno, pak se jezdí hezky. Šířka sjezdovek je tady opravdu luxusní. Lidí tak akorát, největší nával teprve příjde s masopustem.

Pár záberov aj z Marmolády pre potešenie oka, ešte zo začiatku týždňa pred „fučákmi“...

maly report z tohtorocnej Italie. 9.-11.1.2020 (3 dnovy skipas dolomiti superski 160,- EUR). Ubytovanie Colfosco (apartman pre dvoch 90,- / noc, 50 metrov od zjazdoviek - sella ronda). Krasne pocasie, nenasiel som 1 oblacik, maximalne tak chemtrails :) Pomenej ludi vzhladom na termin, preto perfektne svahy po cely den, ziadne fronty ani na Sella Ronde a Marmolade.
1. den - Alta Badia (krasne modre luky na vysantenie, St.Croce/La Crusc - nova lanovka tohtorocna)
2. den - Marmolada + oranzova Sellaronda + Colfosco - bez front
3. den - Alpe di Siusi + Seceda - poloprazdne - asi kvoli sobote, ked sa menia turnusy.
Nedelna cesta domov po prazdnej dialnici za 6,5 h v BA.
Buduci rok znovu v tomto termine, odporucam.

tak som sa práve vrátil z (ozajstnej) lyžovačky v Taliansku - Sella Ronda (po X-tý krát)? keď čítam slovenské "lyžiarske jóbovky" som celkom rád že som bol preč, ale k téme: počasie perfekt, (v noci mínus cez deň príjemne), zjazdovky (NEprekvapivo) perfekt (ako každý rok samozrejme), po obede na vychytenej Selleronde bolo poznať cca 30000 denných pasantov, ale ...nebolo to ani "zlé a ani katastrofálne", množstvo snehu DOSŤ, aj keď naposledy snežilo okolo 22.12., ale padlo veľa, mal som požičané STOCKLI SL laser VRT, perfektná lyža, ktorá, ale neodpustí žiadnu jazdeckú chybu, išla na 101 %, určite aj vďaka špičkovému "race tuning servisu", (musím zistiť na koľko boli brúsene hrany) od nemenovaného ski-servisu v Demänovskej doline, priam som vyhľadával tvrdé miesta, gastro a ostatné, ... tradičná talianská (chorvátska, slovenská, moldavská, česká ....) pohostinnosť, žiaľ druhé lyže freerideové SCOTT som ani nevytiahol z púzdra, mimo zjazdovky snehu dosť (severné svahy) ale tvrdo a kôra - zbytočné trápenie, o rok samozrejme zase min 1 x sem, najazdených cca 300 km

tak som sa práve vrátil z (ozajstnej) lyžovačky v Taliansku - Sella Ronda (po X-tý krát)? keď čítam slovenské "lyžiarske jóbovky" som celkom rád že som bol preč, ale k téme: počasie perfekt, (v noci mínus cez deň príjemne), zjazdovky (NEprekvapivo) perfekt (ako každý rok samozrejme), po obede na vychytenej Selleronde bolo poznať cca 30000 denných pasantov, ale ...nebolo to ani "zlé a ani katastrofálne", množstvo snehu DOSŤ, aj keď naposledy snežilo okolo 22.12., ale padlo veľa, mal som požičané STOCKLI SL laser VRT, perfektná lyža, ktorá, ale neodpustí žiadnu jazdeckú chybu, išla na 101 %, určite aj vďaka špičkovému "race tuning servisu", (musím zistiť na koľko boli brúsene hrany) od nemenovaného ski-servisu v Demänovskej doline, priam som vyhľadával tvrdé miesta, gastro a ostatné, ... tradičná talianská (chorvátska, slovenská, moldavská, česká ....) pohostinnosť, žiaľ druhé lyže freerideové SCOTT som ani nevytiahol z púzdra, mimo zjazdovky snehu dosť (severné

Stravil som silvester v stredisku Ortisei. Bolo super pocasie azur cely tyzden a bez vetra. Stredisko je fajn centrum mesta ma uzasnu atmosferu s pesou zonou uplne ina liga ako bezne alpske strediska. Ludi bolo dost miestami rady aj 20min. Maju tu par miest kde sa vytvara zapcha a teda by mali obnovit infrastrukturu. Bezne su dvojsedacky aj na pomerne klucovych trasach. Inak lyzovacka paradna svahy drzali aj do poobedia, uzasne gastro moznosti zatial najlepsie chalupy na svahu co som kedy zazil. Vybehol som aj sella rondu s odbockou na matmoladu, ale najlepsia lyzba asi stale ortisei. Ak by som nieco vyzdvihol je to zasnezovanie dovedene do dokonalosti. Samozrejme k tomu uzasne vyhlady ako sa na tuto lokalitu patri.

Ako zažiť Zermatt, Matterhorn, Monte Rosu a najvyššie položené miesta v Európe (do 3899 m.n.m.), ktoré sú jednoducho dostupné lanovkami a neskrachovať pri tom?

Oblasť okolo švajčiarskeho Zermattu a talianskej Cervinie je v mnohom jedinečná, a to aj v celosvetovom meradle. Ak si odmyslíme neďaleký najvyšší Mont Blanc, tak všetky v poradí ďalšie alpské 4-tisícovky (Monte Rosa, Matterhorn, Lyskamm, Dom,...) a mnohé z najväčších alpských ľadovcov môžeme obdivovať i zažiť práve tu.

Pridal som odkaz na mapu, nech si môžete pozrieť, o čom hovorím:
https://www.zermatt.ch/en/content/download/53775/2...

Vo februári 2019 som využil skutočnosť, že sa končil môj študijný pobyt v neďalekom Turíne a ako vášnivý lyžiar a milovník prírody a hôr som sa jednoducho nejako musel dostať do Cervinie/Zermattu, ktoré sú len zhruba 2 hodiny cesty od Turína. A dal som si tak nádhernú odmenu za úspešné ukončenie náročných skúšok.

Švajčiarsky Zermatt je jedno z najlepších, najkrajších, najznámejších, ale rozhodne aj najdrahších európskych horských stredísk.
Ceny ubytovania, služieb i skipasov sa tu dostali do astronomických výšok, takže kto nemá veľa peňazí nazvyš a chce zažiť Zermatt, ten nech príde z juhu cez nádherné, Taliansku patriace, avšak frankofónne pôsobiace údolie Val d´Aosta do krásnej horskej dediny Valtournenche alebo priamo do srdca hôr do strediska vybudovaného priamo na svahu vo výške rovných 2000 m.n.m. - Breuil-Cervinia.

Deň 1:
Talianska strana tohto obrovského medzinárodného strediska (spolu 360km zjazdoviek, z toho 160km Taliansko) je o niečo menšia a prírodne menej zaujímavá, ale stále rozľahlá, nádherná a na mnohých miestach ľudoprázdna.
Prvý deň sme strávili iba na talianskej strane. Z Valtournenche je potrebné odviezť sa 4 lanovkami a vlekmi, aby sme sa mohli spustiť zo sedla do hlavnej časti strediska Breuil-Cervinia. Za polhodinu sme sa tak dostali z 1550 na bezmála 3000 m.n.m., a to sme na pomery tohto strediska ešte zďaleka neboli najvyššie.

Talianska strana ponúka prevažne červené zjazdovky takmer výlučne vo vysokohorskom prostredí nekonečných bielych plání, občas lemovanými skalami alebo útesmi. Cervino/Matterhorn z južnej strany vyzerá úplne inak ako na klasických fotkách a ťažko by ste ho spoznávali, nevediac, že to je on.

Vrcholom dňa bola posledná jazda, kvôli dĺžke zjazdovky z Plateau Rosa do Valtournenche - okolo 15 km s prevýšením takmer 2000m (z 3500m na 1550m, s malou pauzou na prekonanie krátkeho úseku do kopca lanovkou, ale to je maličkosť). Celý čas je červená, krásny je najmä prvý úsek z Plateau vo veľkej výške, akurát strmý a takmer vždy dokonalý prašan. A potom záver do dediny, keď už si človek začne uvedomovať, že ide sakramentsky dlho a je to paráda.
V závere ide zjazdovka pomedzi dedinské domy, mám veľmi rád takéto prepojenia stredísk a ich zjazdoviek.

Všetko, čo má lano, premáva od rána do 16:30, prípadne 17:00, nikto vás nebuzeruje, že zatvárajú ani vám nejazdí v pätách na ratraku, ako som to zažil v Söldene a Gurgli.
Preto bude Taliansko vždy mojím favoritom v rámci krajín.

Druhé miesto, kde sa dá prejsť do Švajčiarska je o niečo nižšie položený priesmyk Theodulpass, zjazdovky pod ním sú príjemné, ale je to skôr vozenie sa v peknom prostredí ako skutočné lyžovanie.

Čo sa týka gastronómie na svahoch vám veľmi neporadím, lebo lyžujem “do mŕtva” a bolo by hriechom nevyužiť tie tri dni na úplné maximum a zaondievať sa po chatách a reštauráciach, to sme si nechali na večery 😊.

Prírodne ma asi najviac dostal pohľad z vleku nad Valtournenche smerom na Gobba di Rollin/Klein Matterhorn - bol som už vo výške okolo 3000 m.n.m. a stále ešte vysoko nad sebou som videl obrovskú zaoblenú bielu akoby náhornú plošinu. Ťažko to opísať, predstavte si, že ste najvyššie, ako ste kedy boli a zrazu zbadáte ešte veľký kus nad sebou veľkú masu veľkej hory, ktorá vzbudzuje bázeň.

Krásny je ešte aj pohľad z Plateau Rosa (3480m), priamo na hranici, najvyšší bod talianskej strany) smerom dole na Laghi Bianchi - obrovská biela pláň, iba mierne zvlnená a nikde nič, len príroda a laná jednej lanovky.

Nestihli sme prejsť všetko, najmä zjazdovky priamo pod Matterhornom, ale aspoň mám motiváciu sa vrátiť.

Deň 2:
Hneď ráno a priamo do Zermattu!

Za cca 40 minút sme sa pomocou 5 lanoviek a jedného kratšieho zjazdu dostali na Plateau Rosa (3480m) ktoré je na hranici a odtiaľ nás už čakala ďalšia superdlhá jazda smerom dole do doliny. Prvý úsek je pohodová, miestami až vodorovná modrá na ľadovci. Druhý úsek (Trockener Steg-Furgg) je skvelá červená, za ktorou nasleduje užšia a kľukatá, ale krásna čierna dole do doliny pomedzi skaly a vodopády.

Od križovatky lanoviek Furi, ktorá je takmer taká veľká ako bratislavská Hlavná stanica, sa vyberáme smerom na Gornergrat.
Najskôr superstrmá kabínka a potom sa odvezieme posledným úsekom ďalšej miestnej špeciality - najstaršej plne elektrifikovanej zubačky na svete (z r. 1898).
Konečná je na vyhliadke Gornergrat (3089m), z ktorej je nádherný výhľad na masív 2. najvyššieho alpského a najvyššieho švajčiarskeho vrcholu Monte Rosa (4634m) a priľahlého hrebeňa, na Matterhorn a tiež priamo pod terasou rozliehajúci sa obrovský ľadovec Gornergletscher.
Matterhorn z tohto uhla ešte stále nie je “sám sebou”, jeho klasickú fotogenickú verziu však uvidíme onedlho.
Chceme vidieť všetko, tak vyrážame smerom k oblasti Sunnegga-Rothorn.
Ponúkla sa nám možnosť skombinovať zjazdovky všetkých náročností a boli dokonalé. Keby som tu mohol stráviť celý deň a keby boli lepšie obsluhované lanovkami, určite sa tu točím “donemoty”.

Jednou z najlepších zjazdoviek v celom stredisku je rozhodne Obere National - skvelá čierna, ktorú mileradi otáčame ešte raz.
Tvrdia, že najlepšie výhľady na Matterhorn sú z vrcholu Rothorn s čím môžem len súhlasiť. Práve z Rothornu a zdola z doliny a z dediny naberá svoje klasické “Toblerone” kontúry - dominantný, samostatne stojaci monolit jedinečných tvarov.

Keďže je už poobede a sme na úplne opačnom konci strediska, musíme myslieť na návrat.
Vyberáme si preto zjazdovku z Rothornu ponad morénu ľadovca Findelgletscher, ďalší z highlightov Zermattu.

Privezie nás k údolnej stanici lanovky na vrchol Hohtälli (3286m), zatiaľ najdlhšie čakanie, možno aj 15 min, ale je to pochopiteľné - obľúbený vrchol s mnohými krásnymi zjazdovkami, obsluhovaný jedinou lanovkou.
Aká škoda, že 2 vleky v oblasti Stockhornu nepremávajú. Je to skvelá freerideová oblasť, ktorú by som inak určite hĺbkovo preskúmal.
(Ešte sa sem vrátim!)
Čas tlačí, tak sa príliš nezdržujeme a frčíme naspäť ďalšou z výhľadových zjazdoviek smerom na Riffelberg a Furi.
Z Zermattu na Trockener Steg vedie 5-úseková kabínková lanovka, kde sa dá za ten čas oddýchnuť, najesť, ale hlavne pokochať výhľadmi na Matterhorn.

Nová, supermoderná 3S lanovka, idúca priamo ponad modrasté kusy polámaného ľadovca Theodul, nás vysadí v masíve vrcholu Klein Matterhorn a ja sa ocitnem najvyššie, ako som kedy bol. Pociťujem už aj prejavy riedkeho vzduchu v týchto výškach. V lanovke na Plateau Rosa mi vždy poriadne puklo v ušiach, ale keď idem tunelom presekaným vrcholom hory so slabým osvetlením, cítim sa akoby v miernom tranze, vidím o čosi menej ostro a keby som mal začať utekať, zadýcham sa do pár sekúnd.
Už len škoda, že vyhliadková terasa na vrchole je zatvorená (nabudúce...).

Spomínal som najdlhšiu zjazdovku z prvého dňa? Tu k nej pridávame ešte dobrých pár kilometrov, pretože štartujeme zo strechy sveta, rozľahlého ľadovcového plateau pod Klein Matterhornom. Na svete ťažko nájdete dlhšiu zjazdovku. Prevýšenie 2300m a dĺžka takmer 20km je bezkonkurenčná.
Kotol nad Valtournenche je prázdny (tentokrát v strednej pasáži odbáčame doprava) a máme ho znova celý pre seba, po takmer hodine jazdy a kochania sa spokojní dorážame do doliny.

Mimochodom, v oblasti ľadovca Theodulgletscher od stanice Trockener Steg (2939m) až po Klein Matterhorn (3820m), resp. Gobba di Rollin (3899m) je lyžovanie celoročné! Dva najvyššie položené vleky dokonca premávajú iba v lete.
Keby ste niekedy dostali chuť na lyžovačku napr. začiatkom augusta, príďte sem.

Deň 3:

Znova smer Zermatt, tentokrát dohnať resty v oblasti priamo pod Matterhornom.

Rovnako ako včera frčíme hneď na Plateau Rosa, tentokrát však mierime na červené svahy povedľa 6-sedačky na Furggsattel (3365m), kombinujeme s ďalšími červenými, výborná lyžovačka najmä navrchu a potom nižšie pod Trockener Steg. Chceli sme trafiť osamelú červenú odbočujucu od Furggsattel a vedúcu priamo pod Matterhornom, ale nebola značená. Vzhľadom na početné (často pod snehom schované) ľadovcové trhliny však nie je múdre len tak sa túlať vo voľnom teréne, preto neriskujeme.

Presúvame sa na stanicu Schwarzsee a ideme prejazdiť početné zjazdovky okolo 6-sedačky Hirli, ktorá je k Matterhornu úplne najbližšie. Kombinácia dobrých strmých úsekov s vyhliadkovým vozením sa, ktoré je tu však bonusom, nie na obtiaž. Sme totiž priamo pod Matterhornom a čím bližšie ste, tým väčší sa zdá. Krásna zimná príroda so skalami, zopár stromami, ľadovcami a vrcholmi v diaľke a obrovskou skalou priamo nad vami. Otočíme pár jázd a ideme dlhou vyhliadkovou červenou ponad údolie.

Chcem sa prvýkrát pozrieť aj do Zermattu, tak z Furi pokračujeme “talabfahrtom” až do dediny, zjazdovka sa kľukatí pomedzi domy na svahu a popri potoku - moja obľúbená kombinácia. Všade ticho, aj keď dorážame do Zermattu. Klasické domy miestnej horskej architektúry a jemné bzučanie elektrobusov, ktoré fungujú ako taxi po dedine.
Autá so spaľovacími motormi sem majú totiž úplný zákaz vjazdu.
Lyžovanie má však u mňa prednosť pred behaním po dedine s lyžami na pleciach, a tak sa vraciame na zjazdovky v okolí Trockener Steg s už tradičným záverom v podobe poslednej jazdy z úplného vrchu na úplný spodok.

Mali sme k dispozícii štvrtý deň, ale pokazilo sa počasie (hustá hmla, vietor a sneženie a zjazdovky na bielych pláňach príliš nejdú dokopy) a všetci sme potrebovali poriadny oddych a ničnerobenie, tak sme to oželeli, dali si prechádzku po krásnom Valtournenche a večer sa dobre najedli v miestnej pizzerii.

Zermatt/Cervinia sú tak rozľahlé a zjazdovky tak dlhé, že za 3 dni sa nedá prejsť všetko. Lákadlom pre mňa ostávajú neprebádané (a určite skvelé) oblasti okolo Rothornu, Sunneggy, Stockhornu, ale aj Gornergrat a časť Cervinie pod Matterhornom.



Lyžovačka: 9/10 - možno chýba už len viac ozajstných čiernych a tie vleky pod Stockhornom
Príroda: 9/10 (ak dávam 10/10 pre Dolomity)
Vybavenosť: 8/10 - škoda, že mnohé lyžiarsky skvelé oblasti (Stockhorn, Hohtälli, Rothorn, La Ventina) v súčasnosti nie sú dostatočne obslúžené lanovkami/vlekmi, ale vyzerá, že sa na tom pracuje - je naprojektovaných viacero nových, bufetov a služieb je po stredisku dosť
Ceny: 4/10 - naozaj drahé, ale za kvalitu a jedinečnosť sa platí, v Taliansku však výrazne ušetríte.
Dokonca aj skipasy na celú oblasť sú výrazne lacnejšie, ak ich kúpite v pokladni v Taliansku a nie v Zermatte.
Atmosféra: 9/10 - nájdete tu mnohé neopakovateľné veci, krásne miesta a cítil som sa tu veľmi dobre.
Odporúčam Valtournenche, ktoré má charakter, aj keď je logisticky menej praktické lebo je ďalej a priamo z dediny ide len jedna kabína s jednou zjazdovkou ku ktorým sa treba dostať. Breuil pôsobí trochu umelo a je skôr horskou ubytovňou, ale zase je priamo na svahu.

Val d´Aosta - syry, mäsové výrobky a víno!!!! Nakupujte a nešetrite! Často to nie je vôbec tak drahé a stojí to za to!
Toto údolie je kvôli svojej polohe, histórii, obyvateľstvu i prírode jedinečnou oblasťou v rámci Európy, má väzby na Savojsko, Francúzsko i Taliansko, ale má aj niečo jedinečné. Cítil som sa tu veľmi dobre a môžem len vrelo odporúčať!

V prípade záujmu rád poskytnem ďalšie info o stredisku alebo ubytovaní.

Termín výletu: 25.2. - 1.3. 2019

Ako zažiť Zermatt, Matterhorn, Monte Rosu a najvyššie položené miesta v Európe (do 3899 m.n.m.), ktoré sú jednoducho dostupné lanovkami a neskrachovať pri tom?

Oblasť okolo švajčiarskeho Zermattu a talianskej Cervinie je v mnohom jedinečná, a to aj v celosvetovom meradle. Ak si odmyslíme neďaleký najvyšší Mont Blanc, tak všetky v poradí ďalšie alpské 4-tisícovky (Monte Rosa, Matterhorn, Lyskamm, Dom,...) a mnohé z najväčších alpských ľadovcov môžeme obdivovať i zažiť práve tu.

Pridal som odkaz na mapu, nech si môžete pozrieť, o čom hovorím:
https://www.zermatt.ch/en/content/download/53775/2694787/version/1/file/Skiplan+19_20.pdf

Vo februári 2019 som využil skutočnosť, že sa končil môj študijný pobyt v neďalekom Turíne a ako vášnivý lyžiar a milovník prírody a hôr som sa jednoducho nejako musel dostať do Cervinie/Zermattu, ktoré sú len zhruba 2 hodiny cesty od Turína. A dal som si tak nádhernú odmenu za úspešné ukončenie náročných skúšok.

Švajčiarsky Zermatt je jedno z najlepších,

Laviny padají v lyžařských střediscích v Alpách na sjezdovky už snad každý den. Smutná zpráva:
https://avalanche.sk/v-taliansku-zahynulo-v-lavine...
https://www.rainews.it/tgr/tagesschau/articoli/201...

V stredisku DreiZinnen je otvorených 40 km zo 115,bohate to stačí.Zasnežujú Talfahrt Viersach, Sexten,každú chvíľku otvoria.Prepojenie je pre jazdné smer Helm-Rotwand,späť chodí od Signaue každých 15 minút skibus, takže super. Dnes, 3 deň, vynikajúce podmienky, s minimom ľudí, cez víkend bolo troška viac. Helm mal v sobotu slávnosť, otvorenie novej 8 sedačky, ktorá má 5 zjazdoviek.Počasie stále lepšie a lepšie, už len slnko bude. Pustertal bahn, vlak pustia až 7.decembra,to oteplenie narobilo veľké škody, stromy na koľajniciach, elektrika nebola v domoch.Innichen otvoria až v sobotu, chcú stihnúť svetový pohár v skikrose. No proste je tu super, všetko funguje ako má, lyžiarska nirvana zaručená.Dnes, štvrtok otvoria Talfahrt Viersach a Sexten!!!! Slnko stále, nocou je - 10,dela bežia naplno, podmienky špičkové, nová sedačka má 5 zjazdoviek, geniálne, všetky otvorené. Je tu len pár talianov a tréningy, top!!! Od soboty príde sezóna, očakáva sa množstvo turistov, Slovinci, Chorváti hlavne, majú celkom blízko sem.

Spočiatku sme váhali, ale nakoniec predsa len sa rozhodli vyraziť s lyžami na netradičné miesto. Sicília. Etna. Jedna z najaktívnejších sopiek sveta, stredomorský sneh, zlatisté pláže, historické mestečká a skvelá talianska kuchyňa. Ostrov nás ohúril svojim pestrým mixom.

Lyžovačka s výhľadom na more. Etna so svojími 3300 metrami, je dostatočne vysoká, aby sa na jej úbočiach udržal v zime sneh. A tento rok vyše jedného metra. Stredisko Piano Provenzana, na geografické pomery slušne veľké s jednou lanovkou, troma vlekmi a priestrannými ôsmymi zjazdovkami 20-tich kilometrov. K tomu množstvo možností na freeride. Skvelý jarný firn. Vyšľapali sme aj na pásoch až po vcholový kráter. Bizarné prostredie aktívnej sopky. Zaklincovali sme to prespaním v stane na zasnežených úbočiach Etny, odmenení východom slnka nad Stredozemným morom.

Viac vo fotkách a 6-minútovom videu:
https://youtu.be/1uhcTDc64sY