NIE SI PRIHLASENÝ!

Neviem ci mate Mutters v tej sezonke aj v lete. Urcite sa tu oplati prist. Okrem Innsbrucku, peknej turistiky, klettersteigou a prirody su to perfektne moznosti na bikovanie. Som zvedavy ci tu v zime bude pocut slovencinu viacej :)

Za par tyzdnov zacina Weltcup.... prikladam par fotiek ako to vyzera v Söldene. Zacinaju pripravovat zjazdovku. Hore je stredisko otvorene uz aj pre lyziarov. Bike Republic je este tiez v prevadzke.
Novinkou tento rok bude prelozenie zjazdovky smerom od vleku kvoli topiacemu sa ladovcu. Spat ku stadionu dopravy lyziarov posuvny koberec :)

Tak čo, pozeráme dnes večer na Markíze...?
https://www.topky.sk/cl/100313/2185889/Drama-v-mar...

na ladovcoch sa uz pomaly zacina nova sezona, nahodou som narazil na obrazok ktory ukazuje dlzku merania zjazdoviek...
https://www.corvatsch.ch/aktuell/alle-anlagen-pist...

Dnes na doobeda hlásili jasno, tak sme sa s mojim 71 ročným otcom vybrali na ebajk do okolia Veľkého Inovca. Iľko to ale netrafil, tak som po druhý krát tento rok mal na Inovci hmlu. Štartovali sme neďaleko malého, ale stále "živého" ski areálu Drozdovo. Je to priamo pod Inovcnom, kúsok od Novej Bane. Pár fotiek som urobil, tráva pokosená a ak bude zimná sezóna, tak určite pôjdu. Od Drozdova je to na chatu pod Inovcom asi 3 km pravidelným stúpaním. Cesta dakedy asfaltka, ale ako to už zvykom býva, časom som úplne rozpadne, lebo niet peňazí na takéto oficiálne cyklo trasy. Na vrchu Inovca sme už boli 8:30, nikde ani živej duše a vonku poriadne sviežo. Zbehli sme do osady Bukovina a odtiaľ okolo Starohutského vodopádu znovu hore dolinou Skleného potoka do sedla Kuchyňa. Práve tam sme narazili na schátraný vlek, ktorý išiel naposledy asi za komoušov. Vôbec neviem ako sa to tam volá. Dĺžku má asi 200m. Možno @deti bude vedieť, priložil som ti mapku kde sa nachádza.
Zo sedla potom cez lazy a lúky späť na Drozdovo. Pekná cyklotúra, ktroú bez problémov zvládol aj môj otec. Pekný kraj...

ad deti - nedavno somsa flakal na ruzine, na folkmarskej strane v lokalite diery je vlek na krasnej lucke s vyhladom na sivec a rameno ruzina.. fungoval zevraj naposledy pred cca 15r a udajne patril pod pozemne stavby ktore tam mali chatu..

Pár obrázkov z Kubínskej hole...

Dve najstarsie lanovky (Madloch a Zug) ktore tvorili hlavnu tepnu prepojenia medzi Zürs a Lech budu tento rok vymenene za odpojitelnu 6stku a 10 kabinu od doppla.

https://vorarlberg.orf.at/stories/3120698/

Kolko sme sa na tej dvojke na Madloch vymrzli...
Zaujmane je to ako to beru media pre porovnanie s SK. Na slovensku su taketo kroky videne ako negativne zasahy, a v AT to vidia ako posun do predu pricom je dolezite aby potom bolo vsetko upravene do povodneho stavu.

Prave sa deje... zacali sa vykopove prace vratna stanica Priehyba.

Včera som išiel cez L. Revúce, tak mi nedalo a išiel som pozrieť bývalé lyžiarske stredisko. Od vlani sa zmenilo len to, že ratraky sú viac prerastené miestnou balhavou a čochvíľa úplne splynú s okolím. Novinkou je, že ten objekt pod vlekmi funguje pre ubytovaných hostí...

Na Slovensku sa už vyššie nedá na bicykli vyliezť.

V stredu pred štartom Oldtimer Rallye Tatry som v Mikuláši vyložil Triumpha z prívesu a cajgel z auta. O 11:30 som sadol do sedla a začal šliapať hore smer Chopok. Po ceste som na Bielej púti skontroloval stavbu novej lanovky. Trochu som sa sklamal, nenašiel som nikde žiadny výkop na stožiare, len pilčíci rúbali budúcu líniu pre sedačku. Po dvoch hodinách som celý uzimený hore. Hore zima a zlá viditeľnosť, ale vyššie sa na Slovensku nedá dostať. Vytrepal som sa do výšky 2004 metrov. Cesta hore je hrozná, kamenistá, aj som tlačil. Niečo podobné ako na chatu pri Zelenom plese. Tak mi treba. Pár fotiek a pome dole. Brr, to bol hnusný zjazd, aj dole som musel zosadať, lebo kamene nedržali, kolesá ustreľovali, raz sem, raz tam.. Raz som sa aj poriadne strepal, odnieslo si to koleno a hlava. Drbol som ňou o kameň, našťastie v nej nič nemám a krv netiekla zvnútra ucha, ale len z lebky a tú mám tvrdú. Br br, ale idem dole, je mi zimaaa, zimaa. Na námestí už boli účastníci zrazu. Keď som k nim prikvitol špinavý, zakrvavený, kukali, čo to je za debila. Nič, normálny dôchodca, ktorý pokúša osud..

V nedeľu po Oldtimer Rallye Tatry som sa po ceste domov zastavil u šuhajka z Ružomberku, že si dáme Malinô Brdo a to bola paráda. Po polhodine šliapania skratkou po Obrovej cestičke sa pred nami objavila kopa krásnych ritiek vo vypasovaných legínach. To bol pohľad. Na Maline prebiehal Spartan a také krásne vymakané ritky a nožičky sa trepali hore po trati. Pekne sme ich predbehovali, aj sme dostali ponuky, aby sme ich odviezli na svojich rúrach hore. My sme mali dosť dostať svoje staré telá hore, a nieto sa ešte niekde trápiť so svojimi rúrami a mladými šuškami. Keď nám nechceli uhnúť z chodníčka, tak som zareval „MEDVEĎ" a hneď bola cestička voľná. Bola tam sranda na kolečkách. Jazda zhora už nebola taká sranda, lebo miesto suchej krásnej cestičky sme sa trepali po nočnom daždi zo šmykľavej blatovej šmýkačke, ktorá sa kľukatila jak zmija. Ale zvládli sme to, pády boli len také mäkkučké do blatka. Cajgle sme mali zasraté, že sa kolesá netočili, ale pohľad na krásne dievčatá bojujúce so sebou nás zohrial, až sme padali dole. Dík, Jožo, bolo super, ale už som sa ponáhľal domov a do Blavy fotiť Slovensko = Bielorusko. Bol plný dom a počuť kričať 7000 divákov „Slovenskooo“ je iná pesnička.. To sa ináč fotí!! Škoda, že nám to po návšteve pápeža všetko zas zatrhnú!!

Na Slovensku sa už vyššie nedá na bicykli vyliezť.

V stredu pred štartom Oldtimer Rallye Tatry som v Mikuláši vyložil Triumpha z prívesu a cajgel z auta. O 11:30 som sadol do sedla a začal šliapať hore smer Chopok. Po ceste som na Bielej púti skontroloval stavbu novej lanovky. Trochu som sa sklamal, nenašiel som nikde žiadny výkop na stožiare, len pilčíci rúbali budúcu líniu pre sedačku. Po dvoch hodinách som celý uzimený hore. Hore zima a zlá viditeľnosť, ale vyššie sa na Slovensku nedá dostať. Vytrepal som sa do výšky 2004 metrov. Cesta hore je hrozná, kamenistá, aj som tlačil. Niečo podobné ako na chatu pri Zelenom plese. Tak mi treba. Pár fotiek a pome dole. Brr, to bol hnusný zjazd, aj dole som musel zosadať, lebo kamene nedržali, kolesá ustreľovali, raz sem, raz tam.. Raz som sa aj poriadne strepal, odnieslo si to koleno a hlava. Drbol som ňou o kameň, našťastie v nej nič nemám a krv netiekla zvnútra ucha, ale len z lebky a tú mám tvrdú. Br br, ale idem dole, je mi zimaaa, zimaa.

Dnes som šiel prvý krat na Chopok z Juhu. Tulal som sa týžden po Slovensku a kedze som siel dnes okolo , tak som zabočil smer chopok JUH. Pri ceste hore bola zakazova značka na P1 - Krupová, , tak som šiel teda na Srdiečko a nebol som sám, keďže som sa podľa zákazovej značky domnieval, že lanovky idú odtiaľ a nie z Krupovej. To nikoho zo zamestnancov, čo išli na Krupovú rano do prace nenapadlo, že s tou značkou nie je niečo v poriadku? Od kedy tam ta znacka je? Foto z 19.8. doobeda. Na obed, už bola značka násilne pootočená a poškodená ;-) Tvl.Nechapal som. Nevedel o nicom ani chalan hore na parkingu, ktory vravel,ze sme uz asi treti, co mu o tom vravia. S nami sa na Srdiecku otacali dalsie auta a ked som stal chvilu pri tej zakazkovej znacke, tak od Srdiecka islo na parking Krupova tiez dost aut, co sa POMYLILI. takze asi tak priatelia... Tymto dakujem FB JASNA za zmazanie mojho prispevku ;-)

Na Látkach sa Lyžuje!!

Mám kamaráta, ktorý sa so mnou bol bicyklovať na Latkách, ale viac ho manželka so mnou nepustí, bojí sa, aby ho nezožrali medvede. „Mirka, neboj sa, ak by si mal macko vybrať, nevyberie si šľachovitého Mira, ale trochu mastného Mariána.“ Ale poďme k meritu veci... Mirko si tak doma smutne sedí a cestuje prstom na mape. Ak sa mu v Podpoľaní podarí nájsť zaujímavú trasu, pekne ju nakopíruje do mapy.cz a pošle mi ju. Ja si ju dám do navigácie a vyrazím na trať. Ale som taký šikovný, že aj keď mi teta z navigácie prikazuje za 200 metrov „odbočte doľava“, ja odbočím doprava, alebo ju prepočujem. Každý deň tak trocha alebo tak veľa blúdim po lesoch. A to je super adrenalín. V pondelok som sa podľa Mirkovho príkazu vybral z Látok smer Lom, ďalej na Čierny Balog, pri pamätníku SNP som odbočil na Tlstý Javor, stadiaľ som putoval 15 km po krásnych lúkach hore nad Kamenistou dolinou. Potom som sa spustil do najkrajšej doliny na Slovensku, ale na asfalte som šliapal hore len 4 km a šup do lesa skratkou na Vrchslatinu. Tu som klasicky zablúdil, ale vyliezol som z lesa 100 metrov od obydlia jednej mladej šumnej lazníčky, aj ma v prekrásnej letnej kuchyni pohostila a šup na Látky. V pondelok som dal 54 km, nastúpal som 1145 metrov.
V utorok som sa vybral opakovane zdolať Rudnú magistrálu opačným smerom z Drábska. Chcel som zbehnúť po zelenej značke k Forgáčovmu kaštieľu. Už raz som sa tam stratil a ja debil som prehliadol miesto, kde som sa mal pustiť dole aj po druhýkrát!!. Ja somár, kašľal som na Mirkove rady a pustil som sa po cestičke, kde prebiehala ťažba dreva. Zrazu cestička skončila, čo včul, vyšliapať hore, to by som zdochol, alebo sa pustiť smer Klenovský Vepor. Tak to by som sa tam túlal ešte dnes. Preto som sa pustil klasicky po lúke dole a zázrak, našiel som, ohradenú pašu. Bacha, ohrádka je pod elektrickým prúdom, aby som nedopadol ako farárko z filmu Slunce, seno a pár facek! Už viem, ako na to, v rukaviciach to tak nekope. Hurá, vidím kravičky a kde sú kravičky tam je aj mlieko a to je teba nosiť dole do doliny a tam musí byť aj cestička. Našiel som LKT a pustil som sa dole, Hurá, som na ceste, už len prebrodiť dva potoky a cez Drahovú šup na Líniu a domov na Látky...
Dal som 40,3 km a nastúpal som len 978 metrov, to je pre Mirka z Nitry tak, ako keby si dal 300 x hore nitriansku hrádzu pri rieke.
Posledný deň som sa doobeda len tak túlal po Čierťaži a hľadal cestu, ktorou by som zvládol cestu dole na Polianky, aby som sa vyhol ceste dole do Hriňovej. Aj som našiel, ale neviem, čo na to ženina Honda CRV povie. Ako sa tak flákam, tak na lúke nad Mlákami vidím nejakých ludi vyvíjať nejakú činnosť. Prídem bližšie, to sa detičky učia lyžovať na pásových lyžiach. To bola sranda a pádov. Aj ja som špekuloval pustiť sa dole, ale sanitka sa tam nedostane, tak som dal tomu pokoj a záchranársky vrtuľník nemusel štartovať. Poobede som vyrazil cez Tanovo a Žihľavu až do Lovinobane ku kamarátovi Petrovi. Dole prudkým zjazdom som dostal defekt, tak každých 13 minút dofukujem. Dajako som zablúdil do Bulharska, lebo v Lovinobani na sídlisku bolo okolo mňa Čierne more!! Našťastie, len vykrikovali po mne. U predajcu Fiata opravujem defekt, majú aj stlačený vzduch, za 10 minút mám hotovo. Po 16. hodine vyrážame na túru 20 km stúpania hore na Žihľavu. Posledné 2,5 km sú vražedne prudké a plné kameňov!!! Tam som skoro zdochol, fučím jak parný stroj, odplaším medveďov na kilometre od seba. Ale hurá, som hore. Ešte pustím Petra skratkou dole, nech aspoň on zablúdi.
Najazdil dom 59,08 km a nastúpal som 1261m.
Cestou na dolniaky si pochutnávam na parených buchtách, ktoré mi nabalili v družstevnej kuchyni!! Mňam, mňam...
V Podpoľaní som prežil tri krásne dni. Mirko mi už naplánoval ďalšie túry!!! Mám sa na čo tešiť!!

Na Látkach sa Lyžuje!!

Mám kamaráta, ktorý sa so mnou bol bicyklovať na Latkách, ale viac ho manželka so mnou nepustí, bojí sa, aby ho nezožrali medvede. „Mirka, neboj sa, ak by si mal macko vybrať, nevyberie si šľachovitého Mira, ale trochu mastného Mariána.“ Ale poďme k meritu veci... Mirko si tak doma smutne sedí a cestuje prstom na mape. Ak sa mu v Podpoľaní podarí nájsť zaujímavú trasu, pekne ju nakopíruje do mapy.cz a pošle mi ju. Ja si ju dám do navigácie a vyrazím na trať. Ale som taký šikovný, že aj keď mi teta z navigácie prikazuje za 200 metrov „odbočte doľava“, ja odbočím doprava, alebo ju prepočujem. Každý deň tak trocha alebo tak veľa blúdim po lesoch. A to je super adrenalín. V pondelok som sa podľa Mirkovho príkazu vybral z Látok smer Lom, ďalej na Čierny Balog, pri pamätníku SNP som odbočil na Tlstý Javor, stadiaľ som putoval 15 km po krásnych lúkach hore nad Kamenistou dolinou. Potom som sa spustil do najkrajšej doliny na Slovensku, ale na asfalte som šliapal hore len 4 km a šup do lesa skratkou na Vrchslatinu.

https://www.aktuality.sk/clanok/vqfzmwf/v-jasnej-z...

engelberg je zname stredisko s ladovcom kde nepride nikto o vyhlady vdaka tociacej sa kabine rotair..